Povedzte, čo vám to pripomína. V mysli si premietam tu scénku a zakaždým ma rozosmeje. To je ako scénka z nejakého filmu, určite ju niekto niekedy zapracuje do scenára. Hneď som si spomenul na Klausa ako si vzal pero a ako sa na tom celý svet zabával. Bolo to také ľudské. Ale toto nemôžeme zaradiť do kategórie späťvzatia, nakoľko on ho nemal a potom mal.
A tak mi napadla i tá fiktívna scénka s mojim šéfom. Predstavujem si, že už som mal po krk tú podrazácku atmosféru vo firme, neustále napádanie a intrigy, ale akýsi vnútorný hlas mi napovedal nevzdávaj to, veď len na to čakajú.
Môj šéf sa už usmieval a už si bol istý, že sa ma zbaví, lebo som ho kritizoval za rozkrádanie, ale bol som pomerne osamotený, ľudia sa báli, len niektorí mi pošušky dávali za pravdu a že by sa s tým malo niečo robiť.
A teraz si to skúste predstaviť spomalene. Od momentu ako sa Igor tvári, ako ruka siaha na demisiu, ako sa tvári kancelár, ako slabúčko drží demisiu len dvomi prstami a palcom, ako Igorova ruka klesá na demisiu a ako ju berie dvomi prstami a palcom, nechápavý výraz v tvári kancelára, veď už som ju mal a zrazu nemám, až po odhodlanie v Igorovej tvári.
No nie je to pekné? Týmto aktom sme sa zaradili na prvé miesto na svete v späťvzatí demisií. Už nás nik nepredbehne. Hneď mi mysľou preblesklo to Armstrongovo "malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo" a naplnilo ma to hrdosťou, že aj my Slováci máme čo dať svetu.
Ľudia skúste si predstaviť ďalšie scénky, veď je toľko možností spätvzatia. Mne už napadajú ďalšie...
