Hoci má Grónsko rozsiahlu autonómiu vrátane práva na sebaurčenie, stále je súčasťou Dánskeho kráľovstva. Počas druhej svetovej vojny a po nej mali USA v Grónsku niekoľko vojenských základní, ktoré mali strategický význam pre obranu Severnej Ameriky a kontrolu nad severným Atlantikom. Medzi najvýznamnejšie patrila letecká základňa Thule, ktorá bola strategicky dôležitá pre obranu proti sovietskej hrozbe. V roku 1951 bola uzatvorená zmluva medzi Dánskom a USA o spoločnej obrane ostrova. USA tak získali vojenskú prítomnosť v Grónsku, čo zostalo dodnes. Momentálne je hlavnou základňou letecká základňa Pituffik (tiež známa ako Thule Air Base), ktorá slúži ako strategické miesto pre obranu a monitorovanie severnej pologule.
Nedávno navštívilo Grónsko niekoľko vysokopostavených predstaviteľov USA, ako viceprezident J. D. Vance s manželkou, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a minister energetiky Chris Wright. Dôvodom nebolo pozorovanie polárnej žiare, ale ako uviedol Vance, cieľom návštevy bolo skontrolovať bezpečnosť ostrova a pozrieť si jeho stav, pričom zdôraznil dôležitosť globálnej bezpečnosti. Bola to vôbec prvá návšteva vysoko postaveného amerického politika, ktorý kedy navštívil ostrov. Počas svojej návštevy predniesol prejav pred americkými vojakmi, v ktorom kritizoval Dánsko za nedostatočné investície a starostlivosť o Grónsko (arogantne poúčať suverénne demokratické štáty, čo majú robiť je „nový trend“ politiky tejto súčasnej americkej garnitúry). Zdôraznil, že „to sa teraz musí zmeniť“ a podporil Trumpovu víziu o strategickej dôležitosti Grónska pre USA a vyhlásil, že „prezident povedal, že potrebujeme Grónsko“ a dodal, že „želania prezidenta nemožno ignorovať“.
Úplne šialené, čo poviete. Trump tvrdí, že Grónsko je kľúčové pre americkú národnú a medzinárodnú bezpečnosť, najmä kvôli jeho geostrategickej polohe a nerastnému bohatstvu a vyhlásil, že: „Grónsko získame tak či onak“.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová označila túto návštevu za neprijateľný nátlak a spolu so súčasným premiérom Grónska Jensom-Frederikom Nielsenom odmietli americké nároky na Grónsko a zdôraznili právo Grónčanov rozhodovať o svojej budúcnosti. Trumpisti sa oháňajú bezpečnosťou ostrova, ale v skutočnosti týchto nastailovaných a nagelovaných krasoňov zaujíma viac ako čokoľvek iné práve nerastné bohatstvo, čo je v súlade s Trumpovým programom, čo najviac ťažiť, ťažiť a ťažiť; toho nezaujíma nejaká ľavicová environmentalistika.
Okrem toho, plány USA na získanie kontroly nad Grónskom treba zasadiť aj do širšieho kontextu, bol by to totiž skvelý odrazový mostík v boji o ovládnutie Arktídy. Pozor, nezamieňať s Antarktídou; tá je na juhu. Arktída je oblasť na severe zemegule s obrovským potenciálom nerastných surovín a keďže nastáva oteplenie, otvára sa nové bojisko mocností.
Situácia s Grónskom vrhá tiež zaujímavé svetlo na vzťahy medzi Trumpom a Putinom. Zdá sa, že ich spája podobný pohľad na veľmocenské ambície: Trump túži rozšíriť vplyv USA o Kanadu a Grónsko, zatiaľ čo Putin obhajuje ruské „prirodzené a sväté právo“ na Ukrajinu. A nielen na ňu.
