Na drevený rám s nápisom „Vitajte“ zosadli dve hrdličky. Chvíľu sa tam prechádzali ako na módnej prehliadke a začali si čechrať perie. Pohľad na ne vyvolal vo mne pocit závisti, nostalgie, straty, spomienok a pokánia. Ktovie, čo všetko ich v živote čaká, pomyslel som si. Bolo to zvláštne, smutno symbolické. Na "uvítaciu tabuľu", ako sme ju nazývali, som totiž pôvodne nalepil dvoch drevených vtáčikov, ktorí mali znázorňovať nás ako tie dve hrdličky.
Zhora som zavesil veľký kvetináč, do ktorého manželka sadila kvetinky. Tie boli jej vášňou. Mala ich všade, kde sa len dalo – v záhrade, okolo domu, pred i za oknami. Vravel som jej „Zlatko, toľko energie, čo do toho dávaš... A teraz, keď si na tom tak zle, nechaj si len zopár kvetiniek.“ Ale nedala si povedať. Vláčila dažďovú vodu, ťahala ju zo sudov, v ktorých sme ju zachytávali, polievala a polievala.
Ten rám už zažil lepšie časy, ale nedávno ho postihla hotová katastrofa, keď ho silný vietor zhodil na zem a jeden z vtáčikov sa pri páde odlepil. Zostal po ňom len slabý odtlačok na dreve. Presne ako ten odtlačok prítomnosti mojej hrdličky na duši, keď umrela. Teraz neviem, mám nalepiť aj druhého vtáčika? Ide opraviť spolu prežitý život, keď už druhého vtáčika niet?
Hrdličky mi pripomenuli ako som si i ja čechral perie pred tebou. Presne ako tí smiešni vtáci, ktorí poskakujú, tancujú a vyskakujú, proste sa predvádzajú, akí sú neodolateľní. A samičky hodnotia. Aj ty si ma hodnotila. Asi bolo na mojom tanci niečo dobré, keď si sa rozhodla prežiť svoj život so mnou v dobrom aj zlom.
Bože, aká si bola odvážna, keď si sedemdesiat dní bojovala o svoj život! Zostane po nás niekde hlboko na dne priepasti nekonečna, ani nie blízko ani nie ďaleko, nejaká stopa, že sme žili? Ty a ja?
Za oknom padajú prvé kvapky toľko očakávaného dažďa a prvýkrát od tvojho odchodu si brnkám na gitare - Karel Gott "to musim zvládnout sám".
Život začal tajomstvom a tým i skončí. Medzi tým len hŕstka svetla, čo sa z nás sypala do tichej, ľahostajnej tmy. Len hraj, hraj, budem počúvať. Potom nebudem taká sama, taký sám.
