Treba si uvedomiť, že boje na Slovensku sa odohrávali na pozadí najväčších kríz od druhej svetovej vojny. Vypukla pandémia ochorenia COVID-19, Rusko napadlo mierumilovnú Ukrajinu čo spôsobilo energetickú krízu a následne infláciu, do toho nestabilita vo svete, environmentálna kríza a celý rad väčších, či menších kríz.
Bojujúce strany si postavili niekoľko táborov. Stany sa rozprestierali od Tatier k Dunaju, od Skalice až po Čiernu nad Tisou. Machiaveli a rusofil Róbert a arcipopulista Peter si ich postavili vedľa seba, nakoľko ich spájala spoločná minulosť v bojoch proti Bruselu, liberálom a za Rusko; tú mater širokých pŕs, ktorá tak rada prepadá a vraždí svojich susedov, plieni a následne zavádza svoj debilný „glubinný“ systém. Na štítoch im plápolala vlajka „enem pro nás a pro naše deti“. Hneď vedľa nich si postavil svoj stan kapitán Andrej, ku ktorému sa pripojil i oddiel gardistov a politických pomätencov. Okamžite po voľbách namierili kanóny na stranu nepriateľov a na nič nečakajúc pálili ostošesť. Na raketách sa objavovali nápisy „za Rusko“, „my chceme mier“, „pozdrav Šorošovi“, „zlý Brusel“, „masky dole“, ale aj „do psej matere“ a „prezidentka je ku...“
Druhú stranu viedol Igor vodca obyčajných, ktorý sa postavil ako kráľ Artuš do čela veľkej armády a potom, čo rozviazal ruky orgánom činným v trestnom konaní, sa neohrozene pustil do zápasu proti mafii „našich ľudí“ pod heslom „s nami sa nedá kradnúť“. Za okrúhlym stolom sedela i Borisova rodina, slobodní a solidárni ako aj bojovníci za ľudí.
Koaličné vojská začali dobre, do zajatia padlo niekoľko desiatok korupčníkov, ale postupne preberal iniciatívu triumvirát s fašistami využívajúc každé zaváhanie vlády a keď zavelila rúška hore, oni to interpretovali ako porušenie osobnej slobody a potom čo Róbert odhodil rúško a išiel do Grécka na dovolenku, ostatní ho nasledovali. Nie do Grécka, ale v nenosení rúšok a v odpore proti očkovaniu, lebo ani on sa nedal zaočkovať. V tom hurhaji zanikli Róbertove náreky potom čo ochorel na COVID, že aká je to hnusná choroba, ktorá ho takmer zabila. A ľudia umierali. Ďalší výpad urobil, keď zverejnil fotografie z presunu zbraňového systému PVO S-300 brániacej sa Ukrajine, pridali sa i fašisti a osobne sa išli vyhrážať domov poslancom za schválenie obrannej dohody s USA. Triumvirát organizoval pochody za mier pokrikovaním a mávaním ruských zástav pred americkou ambasádou, len dodnes mi nie je jasné prečo nemávali ukrajinskými zástavami pre ruskou ambasádou.
Boj sa zostroval a ľudia volali po nejakej finančnej pomoci, ktorá by ľuďom pomohla v boji so zdražovaním, koaličníci dlhé mesiace zasadali a rokovali a opäť zasadali a rokovali a pomoc neprichádzala. Tou nečinnosťou nabíjali kanóny triumvirátu a hnev ulice narastal. Richard kreslil červené čiary a cestoval hore dole do Dubaja. Jedného dňa to už Igor nevydržal a nabil do kanónov rodinný balíček a poslal ho ľuďom. To bolo radosti, rodiny na celom Slovensku si vydýchli, či už patrili do jedného, či druhého tábora, ale potom sa stalo niečo nepochopiteľné a doteraz priečiace sa zdravému rozumu.
Slobodní a solidárni, si zrejme pod vplyvom halucinogénnych látok pomýlili bujujúce strany a začali páliť hlava nehlava do Igorovho tábora. To už si ani Igor nenechal ľúbiť, paľbu opätoval, neschválil Riškovi vrtuľník Black Hawks zo stajne ozbrojených síl na prelet nad kukučím hniezdom (pardón Slovenskom) spolu s Geissenovcami. Richard sa nenechal odradiť od zámeru, požičal si vrtuľník zo stajne finančnej skupiny J&T (internacionála bohatých) a ako uvádzala dobová tlač „od západu až po Tatry, zavítali spolu do vyberaných reštaurácii, welnesov a všetkých možných turistických potešení, ktoré naša krajina ponúka.“ Nevraživosť medzi spojencami narástla až do takého bodu, že sa Richard spojil s nepriateľmi a dal Igora odvolať z velenia. To vyvolalo vlnu nadšenia v nepriateľskom tábore, Róbert ožil, robil jednu tlačovku za druhou a jeho dvorný šašo sa predvádzal na pódiách a na sociálnych sieťach huckajúc obyvateľstvo proti prezidentke a progresívcom, ktorí sa po Igorovej politickej likvidácii stali hlavným terčom delostrelectva triumvirátu. Potvrdilo sa Róbertove celoživotné krédo, že trpezlivosť červené ruže prináša.
Po zrade koaličného partnera to išiel Richard osláviť do Dubaja, kde od samej radosti vypil bar. Situácii vôbec nepomohli ani Igorove statusy na sociálnych sieťach, ani tlačovky, ba práve naopak, pridali sa i progresívci a fanatický liberáli potom čo o sebe prezradil, že je hetero. To už sa nemalou mierou k jeho likvidácii pridali i médiá a dokonca i také, ktoré nazývame seriózne vykresľujúc Igora ako ... veď viete.
A teraz k tomu poučeniu. Ak chcete poraziť zlo na čele s Róbertom, nesmiete bojovať medzi sebou. Berte si z nich príklad. Bojovali oni medzi sebou? Zaznamenali ste, že by niekto urobil tlačovku proti jednému z nich? Snáď iba jediný raz, keď sa z Róbertovho stanu ozvalo no-no-no, že sa chce Peter spojiť s progresívnymi. To bola perfektná a prezieravá taktika. Hneď vrátila Petríka do košiara a na miesto, ktoré mu patrí. Tak sa to robí do psej matere.
PS
Pre médiá, pre všetkých zúčastnených, najmä pre fanatických liberálov. Čo ste teraz prekvapkaní, veď toto ste chceli. Nechceli ste Igora, máte Róberta. Ako je tá pesnička? Jede jede mašinka...
