Naposledy sme premiéra Fica videli ako postrelený padá k zemi a nakladajú ho do auta.
Odvtedy sa po ňom zľahla zem.
Informácie nám podáva zopár zasvätených, ktorí idú podľa dohodnutého scenára a dramatizácie. Ako prvý nás informuje minister obrany Róbert Kaliňák, že na premiéra bol spáchaný atentát, žije, ale nachádza sa na pokraji života a smrti a tímy lekárov bojujú o jeho život. Minister vnútra Šutaj Eštok dodáva : „Z toho, čo zasiali ste mnohí, tú nenávisť sa stala búrka.“
Na druhý deň, ešte stále na pokraji života a smrti navštevuje Fica v nemocnici Pellegrini, ktorý sa s ním zhovára niekoľko minút. (???)
Nasleduje emotívna tlačovka poslancov strany Smer a ďalších dvoch koaličných strán, bez možnosti účasti parlamentnej opozície, ktorú spolu s médiami emotívne obviňujú z atentátu. Nevieme, ktorých médií sa to týka, ale určite to nebudú provládne.
Po piatich dňoch nás opäť Róbert Kaliňák informuje, že operácia sa podarila a premiér je už mimo ohrozenia života, ale stále vo veľmi vážnom stave. Vzápätí Šutaj Eštok vyhlasuje, že ochrankári nezlyhali, ale urobili maximum a super robotu, keďže premiér nezomrel, ale bol postrelený iba štyrmi ranami a on nevidí dôvod odstúpiť z funkcie.
Aké strelné zranenia utrpel je predmetom štátneho tajomstva. Údajne dve vážne poranenia a dve menej vážne. Potom údajne dve strely išli do oblasti hrude a ďalšie dve do ruky a do palca na nohe. Potom údajne dve strely do brucha na to isté miesto (!?). Nepoznám strelca, ktorý vie dvakrát po sebe streliť presne na to isté miesto.
Po ďalších dvoch dňoch nás opäť Kaliňák informuje, že Fico podstúpil dvojhodinovú operáciu, kde mu vyčistili rany a že komunikuje a rozdáva pokyny, aby vláda pokračovala v legislatívnej smršti (?) a v stanovenom tempe.
Na trinásty deň po atentáte tlačový odbor Úradu vlády vydáva správu, že: zdravotný stav premiéra sa naďalej zlepšuje.
Dva dni na to Miriam Lapuníková, riaditeľka Rooseweltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa Fico lieči zo zranení nás informuje, že jeho stav sa natoľko zlepšil, že ho neprevezú do inej nemocnice, ale rovno ho prepustia do domácej starostlivosti. Nie na reverz, ale na odporúčanie lekárov.
No a to je koniec, príbeh sa zavŕšil zázračným uzdravením. Po pätnástich dňoch sa Fico zo stavu života a smrti dostáva do stavu rekonvalescencie, odchádza z nemocnice do domácej starostlivosti, len ho opäť nikto nevidel a zanechal za sebou len otázky. Ktovie, či ho predsa len nepreviezli do inej nemocnice - ako býva zvykom rakúskej. Vy ste ho nevideli, ja som ho nevidel.
Takže, dnes je to už dvadsiaty deň od atentátu a ešte sme ho nevideli. Ani fotka. Ani spätne. Nič. Ktovie, kedy nám ho dramaturgia ukáže. On totiž príbeh úspešne graduje a čím je tajomnejší v zmysle vládneho scenára, tým lepšie. Akú úlohu v tom hrá premiér je otázne ako aj to, či je scenár dopísaný. Zdá sa, že nie a ďalšie kapitoly nám utešene pribúdajú.
Najnovšiu pridal poslanec z SNS Pavel Ľupták, ktorý hovorí, že sledoval videá na Youtube a dospel k záveru, že strelcovi pomáhali dvaja až štyria ľudia, ktorí potom záhadne zmizli a tiež, že atentát na Fica je ako cez „kopirák“ s atentátom na Kennedyho. Blaha zas naznačuje, že atentát v skutočnosti riadili tajné služby. Môžeme si domyslieť aké. Gašpar starší vyzýva, aby sa nekonšpirovalo. Neviem, prečo im to nepovie. V krčme je to rozdelené rôzne. Ináč je to v Krvavých šenkoch a ináč v bratislavskej kaviarni.
Na záver úvaha o odchádzaní, či neodchádzaní.
Ešte máme v živej pamäti Ficove pamätné slová pri podávaní demisie do rúk vtedajšieho prezidenta Kisku: „Ja nikam neodchádzam.“ Ach, keby bol býval vtedy urobil ten správny krok a odišiel, ušetril by nielen seba, ale aj nás od mnohých trápení. Ľudia, ktorí nevedia včas odísť, sú ako ťažké závažia, ktoré nás sťahujú dole. Odchádzanie môže mať rôzne podoby. Bez ohľadu na formu (okrem násilia), odchod vždy predstavuje zmenu. Môže to byť náročné a bolestivé, ale zároveň aj oslobodzujúce a otvára to dvere k novým možnostiam. Odchod nás núti reflektovať minulosť, definovať si priority a kráčať vpred s novou perspektívou.
Na akú formu odídenia sa u Fica môžeme tešiť?
