Hra s významom: Autor ponúka jeden z mnohých uhlov pohľadu.
Melódia lásky v tónoch slobody
Keď v spoločnosti panuje rovnosť pred zákonom a prosperita, keď inštitúcie fungujú ako majú a slúžia občanom nielen ako nástroje na vyberanie daní, ale najmä ako opora pre zdravie a vzdelávanie, vtedy sa ozývajú melódie plné lásky a slobody. Tieto melódie nie sú len estetickým zážitkom, ale aj odrazom hlbokej túžby ľudstva po harmónii a zjednotení. Pripomínajú nám, že aj v tých najťažších časoch existuje nádej na lepšiu budúcnosť.
Mladšie ročníky asi nebudú poznať pieseň „Rain, Rain, Rain“. Tento hit vydal v roku 1973 v angličtine nemecký spevák a hudobný producent Simon Butterfly.
O čom je? Je o daždi, ako o symbole smútku a osamelosti, o láske a bolesti z rozchodu. O živote. Nie je tu žiaden boj, ale krehká krása ľudských citov a hľadanie útechy v ťažkých chvíľach.
Originálna verzia: Simon Butterfly
Tempo: pomalé, melancholické
Nálada: smutná, nostalgická
Vokály: jemné, s dôrazom na emócie
Inštrumentácia: akustická gitara, klavír, sláčiky
Okrem anglickej verzie existuje aj francúzska verzia piesne s názvom „Viens, viens“, ktorú naspievala Marie Laforêt. Je to jemná a melancholická balada, ktorá vyjadruje smútok a túžbu po strate lásky. Volá neverného manžela, aby sa vrátil k nej domov a k synovi.
Melódia boja v tónoch neslobody
Slovenská adaptácia populárnej piesne „Rain, Rain, Rain“ vyšla v roku 1974 s názvom „Šiel, šiel“ v podaní Karola Duchoňa a predstavuje fascinujúci príklad kontrastu. Charakter piesne sa diametrálne líši od originálu, odrážajúc tak vtedajšie pomery v našej spoločnosti.
Tempo: stredné, optimistické
Nálada: veselá, tanečná
Vokály: silné, energické
Inštrumentácia: dychové nástroje, bicie, klavír
Neviem si pomôcť, ale ja, keď počúvam z rádií melodický a mohutný hlas nášho talentovaného speváka Karola Duchoňa, v piesni „Šiel, šiel... „ a zvádzal ten svoj boj v neľútostných búrkach a sneh mu bičom šľahá tvár, pláň je krutá a mráz mu skúša dať svoj dar, pevné putá, ale on nemieni vzdať ten boj“, tak si nevdojak spomeniem na pieseň, ktorú sme spievávali na vojenčine za pochodu po „buzeráku“: „Přes spáleniště, přes krvavé řeky, pluk za plukem jde neochvějně dál, na naší straně srdce, právo, věky, jdem vpřed jak čas, jak pomsty hrozný val. A potom sme to z vesela rozbalili v refréne - S potomky slavných ruských bohatýrů... ca-rá-ra rá-ra pam-pa-ram-pará...“
Text piesne Šiel, šiel mi zakaždým pripomína to staré, komunistické, internacionálne, plné boja. To nekonečných štyridsať rokov trvajúce obdobie, zatuchnuté a zaprášené, ako tie heslá „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!“, „Proletári všetkých krajín, spojte sa! „ a mnohé iné. Obdobie znárodňovania, kolektivizácie a totality pod diktátom komunistickej strany, ktorá bez akýchkoľvek pochýb vedela, čo potrebujeme a čo už nie. Doba jednej strany - pre niekoho doba hojnosti, akože diktatúry proletariátu a pre nás ostatných obdobie zmaru a stratených šancí. Doba neslobody, keď sme chytali rádio Österreich, či Slobodná Európa, stávali sme v rade na toaletný papier a arašidy boli pod pultom, ako všetko zo Západu. Každá pieseň musela prejsť cenzúrou, podobne aj Žbirkova pieseň Biely kvet. Pôvodne mala mať názov Čierny kvet, ale to by evokovalo akúsi černotu a pesimizmus v štáte a to komunisti nemohli dopustiť.
Mimochodom to je presne to obdobie v čom sa Ľuboš Blaha tak rád rochní ako prasa (ktovie, či bol na vojenčine a čo tam robil) a po návrate čoho tak oduševnene volá. Momentálne má splnené. Zostane tu po ňom len smrad jeho myšlienok (chudáci v europarlamente). Šéf ho vysiela do Bruselu s Monikou a ďalšími, bude tam poberať pekný plat, veď si zaslúži. My, deti socializmu sme boli vychovávaní v atmosfére boja proti imperializmu a zahnívajúcemu kapitalizmu, za víťazstvo proletariátu a v duchu socialistického realizmu. Učebnice, literatúra a umenie boli prefiltrované tak, aby zodpovedali ideológii socialistického realizmu. Ako aj piesne. Zdôrazňovali sa témy ako budovanie socializmu, práca hrdinov a optimistický pohľad na budúcnosť.
Kritické myslenie a spochybňovanie autority boli potláčané. Nepripomína vám to snahy súčasného triumvirátu? Dobré na tom je, že komunizmus šiel, šiel, až došiel na kraj plochozeme a tam spadol dole. Našťastie odišiel, nevedno kam.
Melódia postfaktualizmu v disonantných tónoch chaosu
Melódia k piesni ešte nie je dokončená. Je to čas plochozemcov, bojovníkov proti očkovaniu, splnomocnencov pre pandémiu, ozajstných suverénnych národných slovenských konšpirátorov a hajlujúcich Bombicov. Čas škriekajúcich národných a suverenistických ozajstných mierových Slovákov, teda nie nás vojnových štváčov, ktorí podporujeme Ukrajinu, aby sa mohla brániť proti agresorovi z Ruska.
Nachádzame sa v ére postpravdy - doba po pravde. Pravdou už nemusí byť, že zem je guľatá, tak ako aj, že očkovanie je dobrá vec, ktorá zachraňuje životy, pravdou nemusí byť, že Rusko je agresor, pravdou nie je, že atentátnik, ktorý strieľal na Fica bol 71 ročný dôchodca, nie je pravdou, že za zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry bol strach zo stíhania vysokopostavených osôb za korupčné a iné zločiny, ktorých sa dopustili, ako aj pravdou nie je, že za zrušením RTVS je vládny zámer dostať verejnoprávne médiá pod svoju kontrolu, pravdou nie je, že sa vládna garnitúra mstí poctivým vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom a že generálny prokurátor Maroš Žilinka preradil špeciálnych prokurátorov na funkcie nezodpovedajúce ich vysokej odbornej kvalifikácii, taktiež nie je pravdou, že ... doplňte si sami.
Tak čo nám to spievajú za pesničku ľudia chaosu - súčasná koalícia plus Republika, ĽSNS a rôzni Harabínovci (dosť, že!?)
Charakteristiky piesne sú už nastavené:
Tempo: Rýchle a nepravidelné, s náhlymi zmenami rýchlych rytmov s pomalšími pasážami, čím sa napodobňuje chaotická povaha témy.
Nálada: Temná, ponurá a znepokojujúca. Vytvára pocit úzkosti a neistoty a odráža chaos vládnutia v spletenci dezinformácií a manipulácií.
Vokály: Podporný spev zabezpečuje vokálna skupina Andreja Danka a jeho bojari/ky pozostávajúca z ozajstných národných suverénnych slovenských umelcov ako Danko, Taraba, Huliak, Šimkovičová. Zborový spev obstarávajú poslanci vládnych strán.
Čo sa textu týka, tak k umocneniu chaotickej atmosféry prispievajú vyhlásenia Šutaja Eštoka, že Ficovi ochrankári urobili fantastickú robotu a nerozumie volaniu zlých opozičníkov, že by mal odstúpiť, ďalej prísediaci Kotlár, ktorý sa ukázal, že svoju funkciu prísediaceho chápe inak ako prísediaci a ako taký sa postavil proti celému svetu nepodpísaním aktualizovaných zdravotníckych predpisov WHO, ktoré podpísalo 190 štátov sveta.
Hlavným motívom piesne sú Ficove slová o štyroch svetových stranách: východ, východ, východ, východ. Minister zahraničia Blanár spieva zamilovaný duet s veľvyslancom Ruskej federácie gospodinom Bratčikovom navzdory tomu, že nás tá istá Ruská federácia zaradila do zoznamu nepriateľských krajín. V pozadí počuť plač ukrajinských matiek nad hrobmi svojich detí.
Do toho hrdelné tenory ozajstných suverénnych národných slovenských konšpirátorov: Harabín, Uhrík, Mazurek, ktorí volajú po vystúpení Slovenska z EÚ.
Refrén: Fico, Pellegrini, Bombic, Kaliňák,Šutaj Eštok, Gašpar starší (alternácia Gašpar mladší, Kaliňák mladší). Celou skladbou znejú šteky Blahu na adresu ziel: Bruselu, Šoroša a Ameriky.
Inštrumentácia: Použitie disonantných akordov a atonálnej melódie. Ohlušujúce zvuky bicích nástrojov sú chaotické a nepredvídateľné, s použitím aj elektronických nástrojov a efektov na vytvorenie futuristického a znepokojivého zvuku.
To ako komunizmus šiel, šiel a ako došiel už vieme, ale ako kráča, kráča (chaoticky sa potáca) a najmä kam dokráča slovenský postfaktualizmus, to nevieme.
P.S.
Niečo aktuálne. Inauguračná melódia v podaní Pellegriniho (viem len z počutia, lebo som ju totálne odignoroval). Vieme aká nechutná a čo sa týka financovania netransparentná bola jeho prezidentská kampaň.
A čo vraví teraz? Terazky vraví, že už len potrebujeme pokoj a držte sa hesla „veriť, milovať a pracovať". Celý on.
