Začnem netradične odkazom na môj blog spred troch rokov a budem pokračovať v téme.
https://blog.sme.sk/janskerko/nezaradene/ozenit-sa-vydat-sa
Narodil som sa v rovnakom roku ako Mel Gibson, Tom Hanks, či Iveta Radičová a v roku, keď do Maďarska vtrhli vojská Sovietskeho zväzu, aby potlačili protikomunistické povstanie maďarského ľudu.
Naša generácia nešpekulovala, či sa má vydať, či oženiť a či mať, či nemať deti. Ženy nad dvadsaťpäť rokov už boli považované za staré dievky, ponáhľali sa vydať a rodičia ich tiež chceli mať na poriadku, aby im neurobili dáku hanbu. A keď chceli byť mladí ľudia spolu, tak sobáš bol úplne prirodzený. Treba podotknúť, že mravy neboli také voľné ako dnes.
Za socializmu sme boli všetci viac, či menej rovnako chudobní. Oligarchovia, ako ich dnes poznáme neexistovali, viac mali iba rôzni špekulanti, či stranícki funkcionári. K družstevnému, podnikovému, či nebodaj štátnemu bytu sa nebolo jednoduché dostať. Ja som po vojenčine nastúpil do výrobného podniku a napriek tomu, že som nebol proletár (robotník), ale konštruktér - THP (Technicko - Hospodársky Pracovník), mal som vcelku šťastie, keď som po štyroch rokoch čakania na byt dostal garsónku a mohol som sa ženiť. Ako dvadsaťšesťročný som bol spomedzi mojich kamarátov aj tak posledný. Žili sme v nej v skromných pomeroch dva roky a tam sa nám narodilo prvé dieťa a rok na to aj druhé. O novom, alebo aj starom aute mohla väčšina z nás iba snívať. Aj tak sme do práce chodili mestskou hromadnou dopravou, tak načo auto. Na výber toho moc nebolo a čo bolo, bolo "pod pultom".
Dnes mladí ľudia chcú mať všetko a hneď. Najskôr dom, auto, dovolenky, zábavu, ale aj vzdelanie a kariéru a zrazu bum, štyridsiatka predo dvermi a začnú uvažovať o rodine a dieťati. Česť výnimkám. Nechcem tu teraz porovnávať život vtedy a dnes, to by bolo na dlhú debatu, len som chcel dať do kontrastu život mladých ľudí, ich potreby, túžby a očakávania vtedy a dnes a čo to spôsobilo. V roku 2002 – 2003 sme mali okolo 1,4 milióna žien v reprodukčnom veku 15 až 49 rokov. Paradoxne generácia žien takzvaných Husákových detí (zo 70. rokov) mala „bohato zarodiť“ na prelome milénia, ale nestalo sa tak. Práve naopak, mali sme najnižšiu pôrodnosť ako je to vidieť na grafe. Príčin je určite viac. Medzi hlavné by som zaradil, že spoločnosť sa po zmene režimu musela adaptovať na nové podmienky a ženy odkladali rodenie detí do vyššieho veku. Študovali, robili kariéru a pod.
Neskôr sa situácia stabilizovala, ale priemerná pôrodnosť už nikdy nedosiahla dve deti na ženu.
Počet obyvateľov Slovenska vlani klesol druhý rok po sebe
Na úvod zopár údajov zo SŠÚ:
K 31. decembru 2021 mala Slovenská republika 5 434 712 obyvateľov.
V roku 2021 sa v Slovenskej republike narodilo 56 565 živých detí a zomrelo 73 461 osôb. Prirodzený úbytok obyvateľstva tak dosiahol 16 896 osôb.
Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 2 338 osôb (prisťahovalo sa 5 733 a vysťahovalo sa 3 395 osôb).
Celkový úbytok obyvateľstva Slovenska bol 14 558 osôb.
K 31. decembru 2022 mala Slovenská republika 5 428 792 obyvateľov.
V roku 2022 sa v Slovenskej republike narodilo 52 668 živých detí a zomrelo 59 583 osôb. Prirodzený úbytok obyvateľstva tak predstavoval 6 915 osôb.
Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 995 osôb (prisťahovalo sa 5 463 a vysťahovalo sa 4 468 osôb) .
Na Slovensku pokračoval trend poklesu počtu narodených detí. Vlani sa v krajine narodilo o 6,9 percenta menej ako v roku predchádzajúcom.
RNDr. Branislav ŠPROCHA PhD. (vedecký pracovník Centra spoločenských a psychologických vied SAV) to zhodnotil takto: Plodnosť žien na Slovensku vo výsledkoch Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021:
„Výsledky najnovšieho sčítania obyvateľov domov a bytov 2021 potvrdili dlhodobý medzigeneračný pokles priemerného počtu živonarodených detí ženám na Slovensku. Tento trend sa navyše v generáciách zo 70. rokov pravdepodobne ešte zrýchlil. V dôsledku toho je zrejmé, že ženy narodené v 60. rokoch sú poslednými, ktoré v priemere mali viac ako dve deti, pričom hodnota konečnej plodnosti u žien narodených v druhej polovici 70. rokov klesne pod úroveň 1,8 dieťaťa.
V pozadí týchto zmien sa ukazujú byť významné posuny v štruktúre žien podľa počtu živonarodených detí podmienené meniacimi sa pravdepodobnosťami zväčšenia rodiny. Predovšetkým sme v najmladších analyzovaných populačných ročníkoch svedkami znižovania pravdepodobností, že sa bezdetná žena stane do konca reprodukčného obdobia matkou ako aj toho, že sa žene s jedným dieťaťom narodí druhé.
To má za následok v najmladších generáciách postupný pokles podielu žien s dvomi a viac deťmi a naopak, zvyšujúce sa zastúpenie bezdetných žien a žien, ktorým sa do dovŕšenia 50. roku života narodí len jedno dieťa. Podľa údajov u žien vo veku v čase sčítania v poslednej dekáde reprodukčného obdobia by jednodetnosť mohla dosahovať takmer štvrtinu a bezdetnosť niečo viac ako 15 % v príslušnej generácii.“
Takže máme problém. Slovensko vymiera. Podľa prognóz nás o 40 rokov bude o 300 tisíc menej. Udržateľnosť verejných financií bude veľkou výzvou. Na jednej strane menej ľudí v produktívnom veku a na druhej starnutie obyvateľstva.
A ako to vyzerá s pôrodnosťou vo svete vidno na grafe nižšie.
Štatistické údaje ukazujú koreláciu, že čím sú štáty bohatšie a rozvinutejšie, tým menej sa v nich rodí detí. Tak napríklad:
Niger má najvyššiu pôrodnosť na svete - 6,9 detí na ženu (Afrika výrazne vedie)
Južná Kórea má najnižšiu pôrodnosť na svete – 0,8 detí na ženu
Slovensko – 1,6 detí na ženu
Ukazuje sa, že sme sa zaradili medzi bohaté štáty :)
