Tak a máte straníckeho - vládneho prezidenta. Z Korčoka (ako aj z nás) ste urobili vojnového štváča a z Pellegriniho kandidáta na Nobelovu cenu mieru. Cukor a bič. Úlohy sú rozdelené, „cukríkatý“ bude chodiť na zahraničné návštevy a všetkých ubezpečovať, že Slovensko ide svojou vlastnou suverénnou cestou a členstvo v EÚ a v Severoatlantickej aliancii je nespochybniteľné. Bude to síce trápne, najmä po tom čo bol osobne proti obrannej zmluve s USA a proti ne-pomoci Ukrajine, ale veď on to už nejako ukecá. Má s tým skúsenosti. Bude sa pritom usmievať, tárať dve na tri a žehliť protištátne, protislovenské, protiobčianske, protidemokratické kroky svojej vlády, ktorej je a naďalej bude súčasťou.
Na druhej strane bič už na domácej scéne plieska po papuli všetkých bez rozdielu. Po tom, čo si zvýšili platy - veď oni si to predsa zaslúžia, veď intenzívne pracujú, teraz idú zvyšovať dane a prepúšťať zamestnancov v štátnej správe. A rovno celú tretinu, len tak „matematicky“. No pekne. Hlavne, že sme to natreli slniečkárom a bratislavskej kaviarni. Peace - bude mier. Výsledok bude ten, že za odmenu v prezidentských voľbách dostaneme drahšie cigarety, chlast, pohonné hmoty, potraviny a podobne, lebo odniekiaľ treba zohnať peniaze. Tie peniaze, ktoré nepôjdu na lepšie zdravotníctvo, či školstvo, ale sa opäť niekde stratia.
Vox papuli, dostali sme a ešte aj dostaneme po papuli. Všetci.
