https://ourworldindata.org/grapher/urbanization-last-500-years
Dynamika urbanizácie sa podstatne urýchlila v 20. storočí; najmä v jeho druhej polovici. OSN už niekoľko desaťročí vydáva revidované odhady a projekcie mestského a vidieckeho obyvateľstva všetkých krajín sveta a ich veľkých mestských aglomerácií. Problémom je, že neexistuje univerzálna definícia toho, čo znamená „mestský“; krajiny prijímajú veľmi odlišné definície urbanizácie. Líšia sa nielen prahové hodnoty medzi mestom a vidiekom, ale líšia sa aj typy použitých metrík. Niektoré krajiny používajú minimálne populačné prahy, iné využívajú hustotu obyvateľstva, rozvoj infraštruktúry, typ zamestnania alebo jednoducho počet obyvateľov vopred definovaných miest.
Podľa OSN z roku 2017 žije v mestskom prostredí viac než 55% (tieto dáta sú založené na národne definovaných mestských definíciách).
Údaje o mestskom a vidieckom obyvateľstve pre ľubovoľnú krajinu alebo región môžete preskúmať pomocou prepínača "zmeniť krajinu" v interaktívnom grafe:
https://ourworldindata.org/grapher/urban-and-rural-population?time=1960..2017
Predpokladá sa, že do roku 2050 bude v mestských oblastiach žiť takmer 7 miliárd ľudí. Najčastejšie prijímanou hranicou definície „mestského“ je 2 000 a 5 000 obyvateľov, ale rozdiely medzi krajinami sú obrovské. Švédsko a Dánsko stanovili túto hranicu len na 200 obyvateľov a Japonsko na 50 000.
Európska komisia aplikovala univerzálnu definíciu osád vo všetkých krajinách:
Mestské centrum : musí mať minimálne 50 000 obyvateľov plus hustotu obyvateľstva aspoň 1 500 ľudí na kilometer štvorcový alebo hustotu zastavanej plochy väčšiu ako 50 %.
Mestské zoskupenie : musí mať minimálne 5 000 obyvateľov plus hustotu obyvateľstva aspoň 300 ľudí na kilometer štvorcový.
Vidiek : menej ako 5 000 obyvateľov.
Pomocou týchto definícií uvádza, že v roku 2015 žilo 52 % sveta v mestských centrách, 33 % v mestských zoskupeniach a 15 % vo vidieckych oblastiach. Celkový podiel v mestách tak predstavuje 85 % (viac ako 6,1 miliardy ľudí).
Podiel obyvateľstva žijúceho v mestských oblastiach podľa odhadu Európskej komisie:
https://ourworldindata.org/grapher/urban-share-european-commission
Európska komisia kombinuje satelitné snímky s údajmi z národného sčítania, aby odvodila mestské a vidiecke obyvateľstvo na základe vlastných štandardizovaných definícií. Tento výsledok sa líši od údajov OSN, ktoré sú založené na národne definovaných mestských definíciách, čo zas znemožňuje porovnanie medzi krajinami. Ale treba povedať, že ani odhady Európskej komisie nie sú bez kritikov.
Mestská populácia (% z celkovej populácie)
Kliknite na odkaz nižšie, kde si môžete jednak spustiť dynamické prehrávanie - vývoj od roku 1960 do roku 2020 (Európa, ale môžete si zvoliť aj iný kontinent), alebo si môžete zvoliť zobrazenie úrovne urbanizácie v mape, prípadne v tabuľkovej forme (Zdroj: Populačná divízia OSN (cez Svetovú banku)):
https://ourworldindata.org/grapher/share-of-population-urban?region=Europe
Počet obyvateľov žijúcich v hlavnom meste (Zdroj: OSN World Urbanization Prospects (2018))
Tu vidíme prehľad štátov na základe počtu obyvateľov hlavného mesta každej krajiny alebo kontinentu (zobrazenie v grafe, v mape, alebo v tabuľke). V roku 2018 malo hlavné mesto Japonska – Tokio – najväčšiu populáciu spomedzi hlavných miest sveta s viac ako 37 miliónmi ľudí. Nasledovalo Dillí (India) s viac ako 28 miliónmi; Mexiko City (Mexiko) na úrovni 21 miliónov; a Káhira (Egypt) s 20 mil. Na celom svete bola najbežnejšia veľkosť hlavného mesta v rozmedzí 1 až 5 miliónov ľudí.
https://ourworldindata.org/grapher/capital-city-population?region=Europe
Otázka, či je urbanizácia dobrá alebo zlá, by nebola správna. Každý z nás si na to musí odpovedať sám. Osobne si myslím, že by sme sa nemali tak ponáhľať do miest, ale to môže súvisieť s tým, že som dôchodca a dôchodcovia sa neradi prispôsobujú zmenám. Mladí to vidia ináč. Nezastaviteľná (?), áno, ale má výhody i nevýhody. Prekvapilo ma, akí sme my Slováci ešte stále pripútaní k rodnej hrudi. Máme najnižší podiel mestského obyvateľstva (53,76%) v EÚ. "Mestskejší" sú dokonca Rumuni (54,19%) a Slovinci (55,12%). Pre ilustráciu, Poľsko (60,04%), Česko (74,06), Maďarsko (71,94%).
A čo sa týka odpovede v nadpise článku, tak za mňa: bol som prvých 26 rokov mešťan a teraz som „sedlák“. A som spokojný. Život na vidieku je krásny.
Zdroj
https://ourworldindata.org/urbanization
A pre tých z vás, ktorí chcú vedieť ešte viac:
