V Biblii sa píše, že potom čo Boh stvoril nebo a zem a všetko živé a oddelil vody od pevniny, stvoril semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom svojho druhu, tak stvoril (stvárnil) muža a ženu a umiestnil ich v záhrade Eden, ktorú predtým vysadil a uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. No a ostatné už vieme. Nasledovalo pokušenie a pád, trest a milosť a vyhnanie z raja. Boh na východ od záhrady Eden postavil cherubov a blýskavý plamenný meč, aby strážili cestu k stromu života.
Boli sme vyhnaní z raja ale bolo to tak dávno, že cesta do záhrady Eden zarástla tŕním a zostala len hmlistá spomienka. Človek odvtedy blúdi svetom, hľadá cestu späť do strateného bezpečia a hojnosti. Snaží sa prekonať kliatbu smrteľnosti a utrpenia, ktorá naňho padla po páde Adama a Evy. Buduje si mestá a impériá, zhromažďuje bohatstvo a moc, ale stále cíti prázdnotu v duši.
História sa opakuje, padli mocné ríše západu, východu, severu i juhu. Niektoré padali s veľkým rachotom, iné pozvoľna v priebehu niekoľkých desaťročí, či storočí, ale každá si prešla trajektóriou formovania, expanzie, rozkvetu, úpadku a zániku. Od najstarších ríš v staroveku, ktoré sa vyvinuli v Mezopotámii, Egypte, údolí Indu, Mongolsku a Číne, cez Grécku, Rímsku, či Osmanskú.
Kladiem si otázku, či je Európska únia tiež ríšou ako si ju predstavujeme. Má tie charakteristiky ako je veľká geografická rozloha, počet obyvateľov, spoločnú ekonomiku, silné centrálne inštitúcie, ale má i vlastnosti, ktoré ju odlišujú od tradičných ríš. Je to zoskupenie národných štátov, ktoré si zachovávajú značnú mieru suverenity a nie sú podriadené centrálnej moci. Dôležitým prvkom sú jej demokratické inštitúcie, v ktorých sa občania členských štátov môžu slobodne podieľať na rozhodovacích procesoch prostredníctvom volieb do Európskeho parlamentu. Ďalším dôležitým prvkom je, že všetky dôležité rozhodnutia sa prijímajú so súhlasom všetkých jej členov a členstvo je dobrovoľné - štáty môžu doň vstúpiť alebo vystúpiť podľa vlastného uváženia.
Naše mladé Slovensko je členom Európskej únie od roku 2004 po tom, ako sa drvivá väčšina zúčastnených voličov v referende (92,46 %) vyslovila za vstup do tohto spoločenstva európskych štátov. Aj keď EÚ nie je bezproblémová, pre Slovensko je jej členstvo strategickým krokom s ďalekosiahlymi pozitívnymi dopadmi. V porovnaní s geopolitickou situáciou a krokmi súčasného Ruska je toto rozhodnutie o to cennejšie a potvrdzuje správnosť cesty, ktorou sme sa vydali po roku 1989.
V súčasnosti sa u nás ozývajú úplne šialené hlasy po vystúpení z EÚ. A tu mi napadá analógia vyhnania z raja. Prečo by sme mali dobrovoľne odísť z raja. Čo sú toto za nápady? Harabinovci, Uhrík a Kotleba sú úplne mimo reality. Rovnako ako SNS príklonom k tomu agresorovi, ktorý nivočí Ukrajinu. Naša republika nie je tak mocná ako Spojené kráľovstvo, ktoré si mohlo dovoliť vystúpiť z EÚ (i keď nie je úplne mimo), veď by nás to zničilo a zostali by sme už naozaj úplne s holými zadkami. Po vstupe do EÚ sa Slovensku otvoril prístup k jednotnému trhu so 450 miliónmi obyvateľov, čím sa otvorili nové obchodné a investičné príležitosti, niekoľkonásobne sa zvýšila životná úroveň, ľudia môžu slobodne cestovať, pracovať, vzdelávať sa a môžu slobodne vyslovovať svoje názory. Jednotlivé členské štáty si navzájom strážia dodržiavanie demokratických princípov, čo je veľmi dôležité, lebo z času na čas sa vyskytnú sily, ktoré si demokraciu zamieňajú za autokraciu.
Aj terajší triumvirát nadáva na Brusel, vládni politici nás zavádzajú, klamú a oháňajú sa suverenitou s cieľom odviesť našu pozornosť od ich vlastných zlyhaní a ich autokratických a mafiánskych praktík. Fico, Danko a spol. si vytýčili za cieľ zničenie občianskej spoločnosti a nastolenie pevnej ruky, silného štátu, ovládnutia médií, označenie nepohodlných mimovládok za zahraničných agentov, teda nastolenie autokracie. Dokonca zaútočili aj na najvyšší súd a chceli si skopírovať spisy, čo je nezákonné.
Uvedomujem si, že prirovnanie EÚ k raju je poriadne pritiahnuté za vlasy, sú tu problémy (v ktorej rodine nie sú?), ale kroky našej súčasnej vlády sú úplne priehľadné; zahmlievať, klamať a pritom pomaličky ujedať z nášho spoločného. Šťavnaté verejné financie a európske peniažky z plánu obnovy sú priveľkým lákadlom, ku ktorému sa usilovne zlietajú ako včely, len s tým rozdielom, že ich nenesú do nášho spoločného úľa, ale naopak do ich osobných úľov. Robili to vždy (desiatky z nich sú už aj odsúdení za korupciu, o ktorej Kaliňák vravel, že neexistuje), tak prečo by s tým prestali. Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a hanebnej novele trestného zákona majú voľné ruky. V demokratickej spoločnosti by sa očakávalo, že aspoň generálny prokurátor bude pôsobiť odborne, spravodlivo a nestranne, ale žiaľ tento tu nespĺňa ani jedno z toho.
Demontáž občianskej spoločnosti sa im ale nepodarí. Slovensko nie je Orbánovo Maďarsko. My, čo sme ochutnali slobodu si ju nenecháme zobrať kadejakými odkundesmi. Nenecháme sa odlákať od spoločenstva slobodných demokratických štátov, lebo tu je naša kotva a budúcnosť našich detí. Boj za demokraciu sa nikdy nekončí, vyžaduje si odvahu, disciplínu a vytrvalosť, ale odmena stojí za to.
A ktovie, možno jedného dňa, v hmlistých víziách budúcnosti, sa ocitneme hodní návratu do raja. Tam, v objatí poznania, si uvedomíme, že raj nikdy nebol stratený, len sme naň zabudli. A možno návrat do raja nie je cieľom sám o sebe, ale skôr odrazom našej duchovnej transformácie. Keď sa staneme hodnými raja, už ho nebudeme musieť hľadať, pretože sa stane súčasťou nášho bytia, ale to už je ozaj veľmi odvážna a krásna idea.
Dovtedy sa musíme usilovať o budovanie spravodlivej a slobodnej spoločnosti pre všetkých, kde si každý môže slobodne plniť svoje sny pri dodržiavaní zlatého pravidla: „Čo nechceš, aby robili tebe, nerob druhým“. Je to individuálna cesta každého z nás, na ktorej našťastie nie sme sami, čo sme ukázali v protestoch, prezidentských voľbách, zbierkach na Ukrajinu a mnohých ďalších prejavoch jednoty a solidarity.
Vydržať priatelia.
