Vladimír Palko sa tento týždeň vyjadril na internetovom denníku Štandard k relácii RTVS Biele miesta dejín 20. storočia, vysielanej 15. októbra na Rádiu Slovensko, kde kritizoval, že Ján Čarnogurský a Anton Selecký neboli prizvaní a nemohli vyjadriť svoje názory, čo prirovnal k ére normalizácie.
Píše o Hnutí za občiansku slobodu (HOS), ktoré podľa jeho slov niekoľko mesiacov pred Novembrom hýbalo slovenskými dejinami a v ktorom sa okrem nich i on osobne angažoval. Zároveň kritizoval komentár redaktorky Soni Gyarfášovej, ktorá sa vyjadrila, že: „Keď sa pozrieme na ten vývoj po tridsiatich piatich rokoch, mnohí čelní predstavitelia (HOSu), ktorí bojovali za demokratické princípy, ich dnes, naopak, popierajú. Napríklad Ján Čarnogurský.“
V obhajobe Čarnogurského Palko poznamenáva, že: „Nuž, povedať, že Ján Čarnogurský popiera demokratické princípy, je trochu prisilná káva. S Čarnogurským, ktorý sa sám označuje za rusofila, sa v mnohom možno sporiť. Sporiť sa možno, niekedy je to aj potrebné, aj s ruským chápaním politiky a sveta. Ale Čarnogurský predsa bojoval za demokraciu ako za komunizmu, tak aj po jeho páde.“
Takže ako to je? Je Čarnogurský stále demokrat? Môže demokrat obhajovať súčasné Rusko a Putinovu genocídu voči Ukrajincom? Nie nemôže; to nejde, to je v priamom rozpore s naším vnímaním demokracie, v Rusku je len zdanie demokracie. De facto je Rusko autoritársky štát ovládaný Putinom, kde je moc koncentrovaná v rukách len hŕstky ľudí. Takže, keď sa tvorcovia relácie rozhodli takéhoto „demokrata“ nepozvať, postupovali celkom oprávnene.
I keď je Palkov komentár zameraný najmä na kritiku nepozvania Čarnogurského do relácie, pridáva i vlastný názor na napadnutie Ukrajiny: „Áno, v zástupnej vojne medzi demokratickým Západom a nedemokratickým Ruskom stojí (Čarnogurský) na strane Ruska. Ale tá zástupná vojna nevznikla ako spor o demokraciu. Vznikla ako geopolitický spor o rozšírenie NATO na Ukrajinu.“
Tu si Palko vlastne sám odpovedal, na otázku, či je Čarnogurský demokrat, keď vraví, že demokrat (Čarnogurský) stojí na strane nedemokrata (Putin), ale neprestáva ma udivovať, že Palko ako aj ľudia s podobným názorom vidia svet výlučne geopoliticky. Toho sa nezbavil; za socializmu sme sa to počúvali neustále. Občan nemal žiadne slovo, všetko sa rozhodovalo zhora v duchu marxizmu-leninizmu. Podľa tohto názoru sú obyčajní ľudia iba figúrky na šachovnici mocností. Oni (komunisti) proti nim (kapitalisti). Palko sa ale mýli, boj za demokraciu často súvisí s geopolitickými otázkami. Demokracia a geopolitika sú vzájomne prepojené, pretože spôsob vlády v krajine môže mať významný vplyv na jej vzťahy s inými štátmi a na geopolitickú situáciu v regióne alebo na celosvetovej úrovni.
Tým, že sa Palko na svet pozerá iba cez prizmu geopolického boja v podstate popiera slobodnú vôľu občanov, ktorí sa rozhodli pre demokraciu a vraví, že oni sú len akýsi štatisti v boji mocností. A potom, prečo by malo mať Rusko právo rozhodovať o vstupe Ukrajiny, alebo hocijakého iného štátu do NATO? Veď je to obranný vojenský pakt. Argument, že Rusko sa cítilo prípadným vstupom Ukrajiny do NATO ohrozené neplatí, veď NATO s Ruskom už dávno susedilo. My, slobodné demokracie, by sme sa mali tešiť každému štátu, ktorý sa na základe slobodnej vôle svojich občanov rozhodne pre demokraciu. Čím viac demokracie, tým menej totality. Nemali by sme chcieť, aby sa demokracia šírila vo svete?
Podľa predstáv i nášho súčasného politického triumvirátu sa máme pozerať na všetky štyri svetové strany. A čo tam máme akože uvidieť? Sú snáď ľudia v totalitnej Severnej Kórei spokojní? Je Rusko krajina pre všetkých, alebo iba pre hŕstku privilegovaných? Je v poriadku, keď ubijú na smrť ženu v teokratickom Iráne za to, že mala na hlave nesprávne nasadenú šatku? Je v poriadku genocída menšín a potláčanie ľudských práv v komunistickej Číne? A takto by sa dalo pokračovať.
Pozerám ako pozerám, ale ruku na srdce, kto z nás by tam chcel žiť. Nikto by tam nechcel žiť, dokonca ani naši oklamaní spoluobčania; voliči víťazných strán. To sú tie paradoxy.
Najlepšie to zhodnotil vysoko rešpektovaný český kňaz, teológ, filozof a univerzitný profesor Mons. prof. PhDr. Tomáš Halík, Th. D., Dr. h. c. :
„To, že hlúposť má právo slobodne sa vyjadrovať, je daň za slobodu. Proti nej sa dajú klásť iba racionálne argumenty – aj keď vieme, že títo ľudia ich nie sú schopní prijať. Demokratický systém je nutnou podmienkou slobodnej spoločnosti, ale sám o sebe nedostačuje. Rovnako dôležitá je kultúra práva a vzdelanie. Bez určitého stupňa morálnej vyspelosti a vzdelanosti nemožno demokraciu udržať. Stane sa diktatúrou väčšiny, často nebezpečnej nekultúrnej väčšiny.“
Zadal som umelej inteligencii do ChatGPT otázku: „Čo horšie môže prísť po demokracii?“
Odpoveď: „Po demokracii môže nastať autoritársky režim, kde moc je koncentrovaná v rukách jednotlivca či skupiny bez primeranej účasti občanov na rozhodovacích procesoch. Tento posun môže viesť k obmedzeniu občianskych slobôd a práv, ako aj k potlačeniu politického pluralizmu. Autoritárstvo môže viesť k nedostatku transparentnosti a zodpovednosti v politickom systéme.“
A už aj vidíme ten postupný prechod k autoritárstvu á la Orbán. Začalo to čistkami v polícii, nedodaním zbraní Ukrajine, zmenou vyplácania rodičovského dôchodku (kto chce nech prispeje svojim rodičom sumou 2% z daní) a odpor mimovládok Fico nazval „kvílením“, plné reči národa (Dankov príspevok k jedálnym lístkom) a to sa valec iba pohol. A potom tie kecy okolo. Vševedko Fico obchádza ministerstvá, Pellegrini sa pochválil vyhlásením, že výstavba novej nemocnice v Banskej Bystrici pokračuje podľa plánu a všade sa zrazu rozsvietili zelené semafory a mierime do krásnych zajtrajškov.
No hnus, ale boj za demokraciu nepozná oddychový čas, takže...
No dobre, tri bodky nič neriešia, ale nechcem, aby to vyznelo pateticky, vyhrňme si rukávy a poďme do nich, autokratov.
