A podľa všetkého nebol jej sympatizantom. To, že zlyhala ochranka premiéra je žiaľ neodškriepiteľný fakt. Budú padať hlavy. Minister vnútra Šutaj Eštok poveril inšpekciu vyšetrovaním, nejaký vinník na nižšom stupni sa napokon nájde, ale o to nejde.
Ide o vyvodenie politickej zodpovednosti.
V západných demokraciách by po takomto závažnom čine minister vnútra ihneď podal demisiu a odstúpil. Bolo by to signálom, že vláda berie zlyhanie vážne a zároveň by to i pomohlo k upokojeniu situácie. Riadenie a správa hocičoho nie je len o plate, ale aj o zodpovednosti. Minister má na starosti riadenie a kontrolu svojho ministerstva a je zodpovedný za to, aby jeho podriadení plnili svoje povinnosti. Ak sa preukáže, že podriadení zlyhali, je to známkou toho, že minister nedokázal efektívne riadiť svoje ministerstvo.
Nezvládol to. Veď ako by aj mohol. Všade sa len ukazoval a prehnanou sebadôverou a s aroganciou jemu vlastnou sa samoprezentoval. Vyhadzoval, rušil, vyhrážal sa, dosádzal, dehonestoval, migrantov chytal, ale nechytil a na skutočnú kontrolnú prácu akosi nezostal čas.
No poviem vám, nie je to môj minister. Hodnota za peniaze. Pritom by stačilo trocha skromnosti a sebareflexie. Vraví sa tomu aj politická kultúra. Som z neho sklamaný, náš mladý a neskúsený minister si ani len náznakom nepripúšťa, že aj on má na tom svoj podiel viny. Naopak, je nervózny a dokonca útočí. Vyhlásil, že Slovensko (OĽaNO), ktoré ho vyzvalo k odstúpeniu je pre neho odteraz extrémistická skupina. Je to trápne a žiaľ i úbohé, ako jeho vyhlásenie, že nie je prilepený k stoličke. Skôr by som povedal, že je s ňou zlúčený na molekulárnej úrovni. Stolička ma drží ako magnet, ale ja ju držím späť svojou genialitou, môžem ju kedykoľvek opustiť, ale prečo by som to robil, keď tu mám všetko, čo potrebujem (okrem sebareflexie).
Ja viem, majú vo vláde chaos, premiér leží v nemocnici a lieči sa zo zranení, každý rozmýšľa čo bude a nevedia to uchopiť. Keď nechce odísť sám, tak by ho mali odvolať, či nie? Lenže kto z nich to urobí, žeby Róbert Kaliňák, dočasný zástupca premiéra? Podľa „predmanželskej“ zmluvy totiž ministerstvo vnútra patrí strane Hlas, ktorá by ho mala odvolať a nominovať tam iného svojho človeka. Tá ale mlčí, Pellegrini je preč, nevieme kto ho nahradí, meno nového predsedu parlamentu nepoznáme a agónia pokračuje. Danko fackuje, Michelko nadáva na Matoviča, Huliak loví medvede (asi preto prestali byť témou), Taraba vyhlasuje, že celá nenávistná opozícia má krvavé paprče a všetci spolu svorne nadávajú na médiá a liberálov.
A možno si Šutaj Eštok vraví, že prečo by som mal iba ja odstúpiť veď aj mladý Gašpar má maslo na hlave. Veď aj SIS má v náplni práce starať sa o bezpečnosť svojich občanov, či nie?
Posledná verzia je, že osamelý vlk predsa len nemusel byť osamelý, lebo sa stretával a diskutoval s ľuďmi podobného zmýšľania - akého neviem. Apropo, nie sú to aj bubliny na sociálnych sieťach? Teda okrem našej gulášovej, záhradkárskej penzistickej skupinky 4-5 bývalých kolegov - my sa vymykáme, lebo každý z nás volil inú stranu. Zatiaľ žijeme.
Náš hviezdny minister vnútra povedal: „Z toho, čo zasiali ste mnohí, tu nenávisť sa stala búrka“
Otázkou je kto zasial. Ja som zasial lahôdkovú kukuricu. Nadránom sa cez našu dedinu prehnala riadna búrka, hromy blesky, všetko čo k tomu patrí, našťastie bez krúpov. Všetko krásne ožilo, vtáčiky opäť spievajú a svet sa zdá nateraz v poriadku. A čo Slovensko?
