Mnohých z nás prepadá zúfalstvo z neľahkej životnej situácie a často nevieme ako ďalej. A ani naši politickí predstavitelia nám nedávajú pocit istoty, stability a o víziách nemôže byť ani reč. Predseda vlády usporadúva po každom siahodlhom zasadnutí krízového štábu, zúfalé tlačové konferencie. Akoby sme už všetci čakali na to najhoršie. Chýba nám aspoň nádej. Pevné odhodlanie a činy namiesto dlhých slov. Náš premiér považuje za vlastnú prehru to, že sa mu nepodarilo pred Vianocami presadiť celoplošné dobro-nedobrovoľné testovanie. A zas hľadá obeť svojho vlastného zlyhania. Tentoraz je tým viníkom prezidentka. Ach aké detinské, malé a nehodné vysokého štátnika...
Pri prvej operácií tisícročia ala celonárodné testovanie som bol značne skeptický. No neskôr som sa ako mnohí z nás nadchol pre vec. Ako mnohí vraveli: "veď nič lepšie sme doteraz nevymysleli". Už viem, že to nemalo takmer žiaden význam. A ako správne poznamenal Martin M. Šimečka bola to jedna z mnohých pascí, ktoré nám premiér pripravil. Bol to obyčajný blaf. Bez ďalšej analýzy a plánov čo ďalej... Igor Matovič je skrátka premiérom, ktorý sa riadi len a výlučne svojou vlastnou intuíciou. To čo mu ale stačilo pred voľbami ako lídrovi opozície, vo vláde ako predsedovi stačiť rozhodne nemôže. Krízové situácie si vyžadujú aj krízové riešenia a vyšší stupeň manažmentu ako počas bežnej prevádzky. Mnohí sa zhodneme na tom, že nik tejto vláde nezávidí neľahkú situáciu. Nik nechce byť ďalším virológom, epidemiológom či mudrlantom ktorý všetko vie vyriešiť. To rozhodne nie. Ale táto vláda pod vedením Igora Matoviča na to skrátka nemá. Aj keď jej mnohí tak trošku držíme palce a dúfame, že to raz príde, že to aj Igor Matovič raz pochopí... Mnohí neustále opakujeme, že máme šikovných a talentovaných ľudí. Prečo ich teda v tejto ťažkej situácií nevyužijeme. Prečo aspoň raz nedokážeme prekonať svoj tieň. Prečo sa neustále musím vyhovárať a prečo neustále musíme z vlastného zlyhania viniť tých ostatných? Toto nie je o tom čo sme mali a mohli, ale o tom čo musíme, aby sme situáciu upokojili, aby sme vedeli hľadať riešenia, aby sme zapojili všetky mozgy tejto krajiny do spoločného boja. Kedy to už politici a ľudia ktorí určujú naše každodenné životy pochopia?
Väčšina z nás nechce späť podliakov, ktorým sa za ostatné roky podarilo rozkradnúť aj to čo sa zdanlivo rozkradnúť nedá. A mnohí z nás nechce pomätencov, ktorí sa už raz jemne povadané, historicky znemožnili! Ale potrebujeme víziu, potrebujeme smer (nemyslím ten ohavný z pred pár rokov...) a potrebujeme tie najlepšie mozgy tejto krajiny ktoré máme. Nepotrebujeme vyzerať pred kamerami ako najväčší neboráci, ktorí sa učia riadiť túto krajinu takpovediac za jazdy. Všetci vieme, že doba je náročná a budem teraz parafrázovať svoju starú mamu, ktorá zvykla hovoriť: „pomôž si človeče a aj pán Boh ti pomôže“ a presne o tom to je. Pomôcť si dokážeme len sami. Nepomôže nám na nikoho sa vyhovárať, na nikoho sa sťažovať, nikoho obviňovať. Dodnes táto vláda nepredstavila žiaden relevantný „ozdravný plán“. Systémové riešenia ktoré pomôžu gastro priemyslu, kreatívnemu priemyslu, cestovnému ruchu a mnohým iným odvetviam. Len samé blá-blá-blá... Vládu Igora Matoviča nepovalí ani Zuzana Čapútová a ani čakajúce stádo na nové korytá. Táto vláda má všetko vo svojich rukách a ak ju niečo povalí, tak si za to môže len a len sama.
Ja osobne čakám už len na sneh....A nevadí mi ani ďalšie špáradlo v mojom nose, ale je mi veľmi ľúto všetkých tých ktorí prídu o všetko a nepomôže im ani ďalšia tyčinka do nosa. A verte, že nikomu na nich nebude opäť záležať. Koniec koncov teraz nech kričia všetci libertariáni, že Štát nepotrebujeme a nech sa do trhovej ekonomiky vôbec nepletie. Práve naopak! Potrebujeme silný, zodpovedný a solidárny štát. Štát ktorí sa vie postarať aj o tých ktorí sa ocitli v núdzi, ale to závisí už aj od nás. Toto nie je žiaden morálny imperatív. Koniec koncov už aj my „slniečkári“ a "kaviarenské tipy" sa po zahliadnutí filmu The Social dilemma poberáme zo svojich bublín a učíme sa aspoň z časti pochopiť svet okolo nás. Aj keď jedným dychom treba dodať, že niečo sa jednoducho pochopiť nedá... Ale či chceme, alebo nie, sme len takou krajinou na ktorú máme! Tak nám prajem, pokiaľ možno, pokojné sviatky. Doprajme si tento rok aspoň ten sneh a ak táto kríza má priniesť aj niečo pozitívne, buďme k sebe milší, ohľaduplnejší a počúvajme jeden druhého. A počúvajme hlavne inteligentných, rozhľadených a múdrych ľudí, ktorí by dokázali pomôcť. Aspoň sa o to pokúsme...
