Jedni nám sľubujú dávno zatuchnuté istoty, iní sa odvolávajú na vrátenie Slovenska späť na mapu Európy a strihajú drôty, ďalší začínajú prácou v bielych uniformách a v neposlednom rade sú tu aj takí, ktorí chcú vychovávať ďalších majstrov sveta, alebo podávať trestné oznámenia, či zaviezť detekciu lží namiesto súdov. Hotový galimatiáš sľubov, na ktoré sme si už ako tak zvykli, ale aj celá plejáda demagógií, na ktoré si dúfam nikdy nezvykneme! Napriek tomu všetkému má dnes slovenský volič oveľa silnejší pocit, že nedokáže veriť ani jedinému z celého tohto „pestrofarebného" spektra. Veď dôverovať Jánovi Slotovi, že chce vrátiť česť slovenskej polícií po tom, ako len prednedávnom hrubo urazil policajtku, ktorá si len vykonávala svoju pracovnú povinnosť, sa uznajte už naozaj nedá. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Nechcel by som však generalizovať a všetko hádzať do jedného vreca. Určite existujú osobnosti, resp. názorové prúdy, o ktorých možno objektívne predpokladať, že im záleží na Slovensku a chcú zodpovedne hájiť spoločenský záujem. Problémom však je, že ich je ako šafranu a náš volebný systém nám neumožňuje vytvárať si akúsi vlastnú "kandidátku" volených zástupcov. Zrejme bude čoraz nástojčivejšia požiadavka - zaoberať sa otázkou zmeny volebného systému tak, aby v oveľa väčšej miere zohľadňoval vôľu občanov a zvýšil tak samotnú legitímnosť parlamentných volieb. Aj keď hneď na úvod treba poznamenať, že žiaden volebný systém nie je dokonalý, ale aj napriek tomu sa prikláňam k názoru, že napríklad personalizovaný pomerný volebný systém tak ako ho poznáme z Nemeckej spolkovej republiky by bol pre súčasné Slovensko vhodnejšou alternatívou.
Dnes si však kladieme úplne inú otázku, ktorá znie oveľa nastojčivejšie ako kedykoľvek predtým. Má vôbec zmysel prísť v sobotu k volebným urnám?
Domnievam sa, že to stále zmysel má, aj keď to môže znieť akokoľvek skepticky. Aj napriek tomu, že dnes už nestojíme pred otázkou, čo je pre nás tým povestným menším zlom, ale ktorá z ponúkaných alternatív je pre nás, povedzme, najmenej odporná!
Zároveň je potrebné poukázať aj na fakt, že nás čaká neľahké obdobie, v ktorom, chtiac či nechtiac, budeme musieť hľadať kompromisné riešenia naprieč celým politickým spektrom, možno intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Budeme týchto kompromisov vôbec schopní, alebo sa budeme hrať na svojich ideologických piesočkoch, len aby sme zásadne pomenovali nepriateľa? To sú otázky, na ktoré sme pred voľbami nedostali žiadne odpovede. Môžeme byť odlišní, môžeme ponúkať iné riešenia, ale to nevylučuje možnosť dohody a kompromisu. O tom je parlamentná demokracia. Ale len za predpokladu, že politika je primárne vždy pred ekonomikou a jej záujmami. Politika nie je prostriedkom lukratívneho podnikateľského plánu!! A preto aj v tejto oblasti je potrebné revidovať systém financovania politických strán, prípadne zaviesť inštitút ekonomického lobingu v politike.
V sobotu pôjdem voliť. Ešte raz si dôkladne prezriem kandidátky politických strán a vyberiem si z nich kandidátku, ktorá ponúka minimálne štyroch kandidátov, ktorých sa oplatí vhodiť do hlasovacej urny. Zároveň som presvedčený o tom, že voľbu netreba vnímať prvoplánovo a pokúsiť sa o širšiu analýzu, čo možno očakávať po voľbách a ako moja voľba korešponduje s týmito očakávaniami. Slovenský občan má takisto bohatú skúsenosť s novotvarmi v politike a pokiaľ nie sú naplnené ideovo ani hodnotovo, treba očakávať iné motivácie a nesadnúť na lep populizmu a lacnému nacionalizmu.
Sobotňajšie voľby budú z hľadiska legitimity a zúženého priestoru na výber politickej nominácie asi najkritickejšie. Osobne si nepamätám, že by som sa v minulosti dostal pri svojej voľbe do tak schizofrenického štádia. Preto budú tieto voľby aj akousi lotériou so zatiaľ nejasným výsledkom.
Vhodením prázdneho prípadne neplatného volebného lístka sa len zvyšuje miera zneužiteľnosti volieb a bohužiaľ aj kvôli súčasnému volebnému systému skončí len ako štatistický údaj v kolónkach volebnej komisie. Aj keď z hľadiska demokratického systému je to úplne legitímny, a bohužiaľ, treba pripomenúť, že v týchto voľbách aj zároveň pochopiteľný prístup.
10. marca 2012 pôjdem voliť a pokúsim sa vybrať tú najmenej odpornú politiku. Dnes vďaka politickému a volebnému systému, ktorý u nás existuje, iné východisko nevidím!
