Blížia sa voľby a ich výsledky vždy veľmi reálne podávajú správu a stave našej krajiny. Nech už dopadnú akokoľvek, ich výsledkom bude pravda! Pravda o tom akí sme, čomu veríme, aké ideály vyznávame, ako sme dospeli a kam sme sa od pádu totalitného režimu posunuli. Voľby vždy vystavia účet a polemiky o tom, či sme boli zas oklamaní neobstoja. Mnohí sa mylne domnievajú, že politici sú tu pre nás len každé štyri roky, keď sa uchádzajú o našu priazeň. Vždy boli a budú naši volení zástupcovia a defacto reprezentujú nás. Naše vnímanie sveta, naše hodnoty, naše každodenné životy. Niekedy dávnejšie som písal o tom, že táto krajina akoby rezignovala na vieru, že aj politikovi môže ísť o dobro celej spoločnosti. Že sa nájdu aj takí, ktorí nie sú korumpovateľní, že to bezpodmienečne nemusí byť len ďalšia spoločnosť s ručením obmedzením. Rozumiem týmto spoločenským náladám a vôbec sa im nečudujem. Po tom všetkom čo sa v poslednom období od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej prevalilo, ani nemožno očakávať iné. Demokratický štát je v troskách. Je zdecimovaný a ohrozené sú jeho základné funkcie. Po správach o prepojení vrahov, objednávateľov, vydieračov a hajzlov najhrubšieho zrna na vedúcich predstaviteľov výkonnej, exekutívnej či súdnej moci sú šokujúce. Ako potom všetkom ešte niekomu vôbec dokážeme dôverovať? Aký kredit má generálna prokuratúra, polícia, vláda, parlament? No nesmieme zabúdať aj na to, že za momentálny stav nesie zodpovednosť politika zla. Politika vydierania, uplácania, zneužívania právomocí. Politika pofidérnych praktík a hesiel typu: „Vyhraj voľby a môžeš všetko“. Nie! Mladý novinár a jeho snúbenica nezomreli nadarmo. Bohužiaľ, zomreli aj preto aby sme sa konečne zobudili a odsúdili túto politiku zla. Raz a navždy. Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti, nemôže veriť v lepšiu budúcnosť! Nesmieme rezignovať a musíme veriť, že dobro zvíťazí nad zlom.
Zlo plodí len väčšie Zlo!
Ale sú tu aj iné riziká. A možno ešte zákernejšie. Pod rúškom „čistoty“ atakujú srdcia konzervatívneho voliča, ktorému ponúkajú konečné riešenia, tradičnú rodinu a desať božích prikázaní, v kombinácií s právom na legálnu držbu plno-automatických zbraní pre otcov slovenských rodín, ktorí majú chrániť počestné dcéry pred moslimskými násilníkmi. Často v mene Boha, často v kostoloch, často v mene kultu Jozefa Tisa. Poznám mnohé tie príklady aj z blízkeho okolia. Často veriaci ľudia, ktorí dennodenne navštevujú kostoly a volia slovenských neonacistov z ĽSNS. Na otázku prečo, odpovedajú slovami: „lebo iba oni nie sú skorumpovaní“, alebo „ len im ide o náš národ... o našu vlasť“ Áno Kotleba a jeho partaj nie sú hlupáci a rýchlo pochopili kde Slováčikovi „poštekliť“ bedrový kĺb. Absencia poctivej a sebavedomej sociálnej politiky je dierou na politickom trhu. Vládnej strane Smer môžeme "vďačiť" za veľa. Samozrejme s dávkou poriadnej irónie. Ak tejto strane išlo o zdiskreditovanie politiky, ktorú označujeme slovom sociálna-demokracia, tak sa jej to na sto percent podarilo. Pre ďalších, bude veľmi náročné postaviť tento politický koncept opäť na nohy. Štvavou a nenávistnou politikou, ktorej terčom boli často minoritné skupiny a ktorá slúžila ako krycí mechanizmus rozkrádania štátneho rozpočtu dokázala len jedno. Postaviť populistickú agendu s hrubým neonacistickým podtextom. Zlo plodí len a len väčšie zlo. Ďakujeme, nechceme!
Ľud vs. demokracia
Nemecko-americký politológ Yascha Mounk vo svojej knihe Ľud versus demokracia píše: „Populisti sa tvária ako demokrati, ale pomaly rozkladajú celý systém z vnútra a postupne útočia na demokratické inštitúcie! Populisti tvrdia, že hovoria za ľud a rýchlo dodajú, že robia všetko len pre jeho blaho. Neskôr sa ale napríklad premiér, rozhodne pre nejaký protiústavný krok, na ktorý ale zareaguje ústavný súd. A čo na to populista? Povie, že musí zmeniť to ako ústavný súd funguje, lebo podľa neho nefunguje dobre... a ďalej ani netreba pokračovať. Voliči populistov sú zväčša tí, ktorí majú pocit, že stratili svoj sociálny status. A práve hlboká kríza sociálno-demokratickej politiky v celej Európe sa nemalou mierou podpísala pod masívny nárast sociálno-nacionalistických, extrémistických a populistických strán. Ak o niečo v najbližších parlamentných voľbách skutočne ide, tak je to porazenie politiky zla a klamstva! Politiky ktorá využíva populistické metódy, štvavé kampane, konečné riešenia, kopu hnoja a klamstvá najhrubšieho zrna. Ja viem, že sme všetci znechutení a otrávení z politikov a ich sľubov, ale ak rezignujeme na racionálne riešenia, ak rezignujeme na proces dospievania našej spoločnosti, šancu využijú tí, ktorí neponúkajú nič. Len hrubé čiary, ktoré nám nakoniec zlomia väz. Aj pre Jána a Martinu, ktorí položili to najcennejšie. Aby táto spoločnosť konečne precitla, dozrela a odsúdila zlo ktoré nám tak veľmi ubližuje. Chcem veriť, že máme naviac. Prosím, nepokašlime to a voľme inú politickú kultúru ako doteraz!
