Nepochybujem o tom, že sa v ňom vždy našli pravoverní hej Slováci v duchu hesla „rež a rúbaj do krvi", takisto všetci dobre poznáme teórie o „starých Slovákoch" a nájdu sa aj takí, ktorí budú tvrdiť, že už franský kupec Samo nebol vlastne Samo a ani kupec, ale Slováčisko ako repa!
zdroj:www.teraz.sk
Všetci takisto dobre vieme, že prvé moderné pokusy o národno-oslobodzovací boj dopadli tak ako dopadli, že sme zvrátenú ideu samostatného klerofašistického štátu povýšili nad ľudské a občianske práva našich židovských spoluobčanov, deportovaných do koncentračných táborov, arizovali čo sa dalo a aj dnes sa nájdu takí (a nie hocijakí, pozn. aut.), ktorí budú tvrdiť, že napríklad takým umelcom v prvom Slovak štáte išla dobre karta...
K argumentom tých, ktorí považujú prvú Československú republiku len za český direktoriát na území Slovenska, sa mi žiada povedať len nasledovné: Vážení, veď aj to Národné divadlo nám vybudovali Česi, dovtedy u nás existovali len ochotnícke súbory a ani jedno profesionálne divadlo. Vo všetkých spoločenských oblastiach sme začínali skoro od nuly.Prvé moderné školy, finančné ústavy, prvé závany liberálnej politiky do stuchnutej ľudáckej konzervatívnej.To všetko priniesli českí intelektuáli.
To, že neskôr situáciu využívali aj vo svoj vlastný prospech je bohužiaľ daň každého nováčika...
Český filozof Ján Patočka hovorí, že: „História nie je pohľad, ale zodpovednosť".
Zodpovednosť za to, čo sa stalo. Skúsenosť z toho, čo sa mohlo a nestalo sa, alebo sa stalo a nemuselo!
Narodil som sa v Československu, aj keď v inom ako z 28.októbra. Netvrdím ale, že som Čechoslovák, popravde tomuto termínu ani nerozumiem. Som Slovák, ale so všetkou vďakou a pokorou k prvej Československej republike. Ktorá nás veľa naučila, aj vďaka nej sme dnes tým, čím sme a možno nám len môže byť ľúto, že jej existencia bola taká krátka a nenaučila nás viac...
A tak som dnes večer prepol na ČT2, pozrel si kultovú snímku Jiřího Menzela - Skřivánci na niti.
Určite lepšia programová voľba ako kandidáti na predsedov VÚC, pri ktorých vyjadreniach krútite hlavou, všetko vám vypadáva z úst a nahlas v obývačke uvažujete o nastupujúcej slovenskej inteligencií...
Nech žije 28.október a aj jeho ideály!
