Roky som pracoval v záhradníckej firme, ktorá ma vždy v zime na 3 mesiace prepustila. Tak poďho na úrad práce.
Ráno ste si stali do nekonečného radu. (Aj to len v prípade, že ste tu už boli, a vedli ste, že máte mať vyplnené červené plachty aj to, kde ich majú.) Inak ste stáli zbytočne, a poslali vás naspäť.
Červené plachty boli (aj sú?) 4 stranové dotazníky s uzučkými riadkami, kam sa vojde úplne všetko. Vyplňujú sa dvojmo. Asi aby príslušným úradníčkam, ktoré ich hádžu do koša, nezakrnela jedna ruka. Dôkaz?
Zo srandy som začal vypisovať úplné nezmysly ako Jazykové schopnosti -Vrodená Mongoloidština. Alebo povolanie - gynekológ amatér. Alebo - prašutista predskokan - bez padáku.
Nikto to nikdy nečítal, a ani nereklamoval!
Keď ste sa okolo obeda dostali k prijímacej kancelárii, počuli ste spoza dverí veselú vravu. - Sonička, máme tam niekoho? Dopijem kávu a pozriem sa.
Vonku ešte aspoň 100 ľudí!
Veselá úradníčka vám povedala do akej skupiny ste zaradení, a čo treba priniesť. Od kópie krstného listu Vašej dcéry, cez výpis z registra trestov krstnej mamy, až po kópiu dokladu o vašom najvyššom vzdelaní.
A to každý rok!!!
Takže na úde práce dnes odpočíva 10 kópií môjho VŠ diplomu!
Keď ste to všetko pozháňali, tak ste sa dozvedeli, že patríte pod s. Badžgoňovú, dvere č. 304.
Na chodbe boli dvere č. 301 až 312, a asi 200 ľudí. Pod číslom 304 sedeli dve. Vaša Badžgoňová, aj istá Vitásková.Po pol hodine ste zistili, že všetci čakajú k tej druhej, takže ste boli okamžite prvý.
S. Badžgoňová otočila svoju monumentálnu zadok, a dala vám čosi pdpísať. Audiencia skončila, a mali ste na dva týždne pokoj.
Nie celkom, lebo ste museli nosiť doklad o tom, že si hľadáte prácu. Nieje problém. Donesiete papier s pečiatkou od kamaráta. Ale ona vás nemá v počítači! Po pol hodine príde kolegyňa od vedľa, ťukne do klávesnice, a povie: To sú tí dodatočne preradení, So- Sp.
Ale bol tam chlap, ktorý sa rozčuľoval, že od neho chcú potvrdenie o invalidite nie staršie ako pol roka! A pritom posudková komisia zasadne až o tri mesiace.
Muž ktorý sprevádzal invalidnú manželku na vyšetrenie do Bratislavy, dal si to potvrdiť, lenže doniesol špatnú pečiatku. Mala byť okrúhla! ALE ONI MAJÚ SVOJE PREDPISY!!!
A ste mimo, aj keby ste boli slepý, lebo tá bezmozgová mantraga nerozumie ľudskej reči.
Takých prípadov som zažil X.
Úlohou celého tohto cirkusu je nezamestnaného tak znechutiť, až sa nechá vyradiť z evidencie a začne robiť u švagra na čierno.
Dnes je to iné. Menej ľudí, menej čakania.
Ako je to možné, keď nezamestnaných je možno 2 x toľko?
Jednoducho. Schválime normu, podľa ktorej si nezamestnaný nie po troch dňoch po prepustení, ale až po pol roku!
Hneď ich bude polovica, a tá súdružka už nebude musieť vôbec otáčať svoju monumentálnu zadok.
Pokračovanie nabudúce.
