Sú to už viac ako dva roky, odkedy Ruská federácia začala s obmedzovaním dodávok energetických surovín do Európy. Raz boli dôvodom technické problémy na kompresorových staniciach, inokedy to boli logistické problémy súvisiace so sankciami. A do tretice problémy s úhradami v zahraničnej mene. Z toho, či onoho dôvodu, objem komodít dodávaných do Európy sa minimálne dva roky výrazne znižoval a dosahoval iba zlomok prepravnej kapacity, či zakontrahovaného objemu. Z uvedených indícií si aj podpriemerne inteligentný analytik dokáže vydedukovať riziko rastu cien energií. Vedelo sa o tom minimálne dva roky. Dôležité rozhodnutia na národnej úrovni sa však neprijímali. Miesto toho vláda riešila otázku, ako vyžehliť blamáž s vakcínou Sputnik a kam následne upratať mentálne nespôsobilého premiéra. Ani nie po roku od výmeny na poste premiéra opustili ministri za SaS svoje rezorty a o tri mesiace SaS opustila vládnu koalíciu. Holt, za tak krátke obdobie sa toho stihlo naozaj veľa udiať. A to nerátam početné návštevy Dubajského Expa, či dlhodobo plánované dovolenky. Len jedna vec sa akosi nestihla.
Dva roky sa svet pripravuje na energetickú krízu. Iba naši čelní predstavitelia sa na túto situáciu pripravili ako správcovia ciest na prvý sneh. Aj napriek konfetám v parlamente oslavujúcim schválenie štátneho rozpočtu sa nepodarilo spustiť dlho avizovanú schému pomoci podnikateľom. A čuduj sa svete, dodávatelia energií už stihli rozoslať zálohové faktúry. Nejednému podnikateľovi sa roztriasli kolená.
Na riešenie vzniknutej situácie sa podujali viacerí čelní predstavitelia štátu. Taký Igor Matovič ponúkol pre neho typické riešenie vo forme obvinenia Richarda Sulíka a Karela Hirmana z nekompetentnosti a lenivosti. Premiér Heger, či minister Hirman odporučili podnikateľom zaplatiť preddavkové faktúry s tým, že pripravovaná schéma plne refunduje tieto ich neplánované náklady. Bohužiaľ, zabudli povedať, odkiaľ majú podnikatelia na úhradu týchto faktúr vziať peniaze. O to viac, že podnikatelia boli niekoľko mesiacov chlácholení tým, že žiadnemu dramatickému zvýšeniu nákladov nebudú vystavení. Víťazom súťaže demagóga sa však v mojich očiach stal predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Ten podnikateľom (samozrejme bez záruky) odporučil faktúry jednoducho nezaplatiť. Čo tam po tom, že dodávateľ vystavením faktúry musel odviesť DPH a svoju pohľadávku si ako riadny hospodár bude vymáhať. Čo tam po tom, že odberateľ môže veľmi rýchlo skončiť v registri neplatičov, čo mu môže zásadne a na dlhú dobu skomplikovať prístup k úverovým zdrojom. Čo tam po tom, že vzniknutý záväzok môže veľmi rýchlo narásť o trovy súdneho, či exekučného konania.
Dlho som si myslel, že nie je nič horšie, ako keď krajinu spravujú nekompetentní ľudia. Táto vláda mi však otvorila oči a ukázala ako strašne som sa mýlil. Pretože ešte oveľa horšie, než nekompetentné riadenie krajiny, je maskovanie neschopnosti opatreniami a odporúčaniami absolútne primitívnej úrovne.
