Napriek tomu, že populizmus má nekonečne veľa podôb, jeho následky sú vždy rovnaké. Sú nimi polarizácia, napätie v spoločnosti a hospodársky úpadok. V poslednom období som o tejto téme písal niekoľko krát. Dôsledky populizmu na spoločnosť sú však natoľko významné, že otvárať túto tému aj opakovane mi dáva zmysel.
Maďarsko bolo od nepamäti čiernou ovcou Európy. Vždy sa prezentovalo ako krajina, ktorá pri presadzovaní vlastných záujmov nemala problém prekračovať hranice medzinárodného práva. V otázke migrácie Maďarsko zaujalo najradikálnejší postoj spomedzi všetkých krajín Európy. Známe video, v ktorom novinárka potkla utekajúceho migranta, presne charakterizuje postoj a mieru solidarity maďarskej spoločnosti k cudzím štátnym príslušníkom. Politika Maďarska v otázke migrácie bola vždy nekompromisná ako vo vzťahu k emigrantom, tak vo vzťahu k európskym partnerom.
V dôsledku súčasného vplyvu viacerých faktorov sa v Európe vytvorili podmienky pre vznik najväčšej hospodárskej krízy od čias druhej svetovej vojny. Mnohé hospodárske odvetvia bojujú o prežitie, výrazne sa znižuje životná úroveň obyvateľov Európy. Maďarsko sa v boji proti hospodárskej kríze rozhodlo ísť vlastnou cestou. Zásahmi vlády do pravidiel hospodárskej súťaže (zastropovanie hypotekárnych sadzieb, či cien pohonných hmôt) a získavaním prospechu z kolaborácie (nakupovanie lacného plynu z Ruska) sa maďarská vláda snaží o zabránenie vplyvu globálnych hospodárskych prejavov na miestnu ekonomiku. Najnovšie politika Fideszu začala imponovať aj predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Je preto na mieste povedať si aspoň pár faktov o udržateľnosti maďarskej politiky.
Výška referenčných úrokových sadzieb má pre ekonomiku niekoľko zásadných významov. Jedným z nich je schopnosť centrálnej banky vplývať na kurz lokálnej meny. Približne v polovici roku 2021 začala maďarská centrálna banka zvyšovať sadzby, aby tým podporila dlhodobo slabnúci forint. Za necelé dva roky tak došlo k nárastu základnej úrokovej sadzby z úrovne 0,5 % na súčasných 13 %.
Rast úrokových sadzieb, ale aj rôzne formy intervencií naštartovali dlhodobo padajúci forint. Ten postupne vymazáva straty súvisiace s vyhrotením konfliktu na Ukrajine a začína sa približovať k úrovniam okolo 300 HUF/USD. To je dôležité najmä s ohľadom na skutočnosť, že Maďarsko je krajina silne závislá od dovozu komodít. Slabá úroveň forintu by predražovala import, čo by malo výrazne negatívny vplyv na vývoj inflácie.
Aj napriek vyššie zmieneným opatreniam v boji proti inflácii, ako i napriek výrazne dampovaným cenám energetických zdrojov dovážaných z Ruska, dosiahla medziročná inflácia v Maďarsku vo februári 2023 takmer 26 %! To je viac ako dvojnásobok priemeru členských krajín Európskej únie.
Nedostatkovosť tovarov vyvolaná zásahmi štátu do trhového prostredia, či inflácia presahujúca 20 %, nepatria medzi prejavy dobre spravovanej spoločnosti. Veľmi dôležité je tiež vnímať riziká, ktorým Maďarsko reálne čelí. Vysoká miera verejného dlhu krajiny, posun ratingu krajiny k hranici špekulatívneho pásma, či negatívne vzťahy Maďarska s európskymi partnermi, vytvárajú predpoklady pre vážny reputačný problém krajiny. Odtiaľ je už iba na krok k odchodu zahraničných investícií, poklesu životnej úrovne, či poklesu zamestnanosti. Toto sú reálne hrozby vlády Viktora Orbána.
Ak niekomu takýto scenár imponuje, tak je buď nekompetentný a nedokáže predvídať riziká a následky populizmu, alebo je populista rovnakého formátu ako Viktor Orbán. V prípade Andreja Danka to kľudne môže byť aj kombinácia oboch zmienených faktorov. Politika Viktora Orbána, ani Andreja Danka, rozhodne nie je správnou cestou pre Slovensko.
