Veľká Británia, Grécko a Maďarsko. Prvá je ostrovnou krajinou s večne sychravým počasím, druhá je naopak slnkom zaliaty polostrov s tisíckami ostrovov a tá tretia je typicky vnútrozemskou krajinou. Čo už môžu mať tieto tri krajiny spoločné? Nuž, verte či nie, niečo spoločné predsa len majú.
Nie je to tak dávno, čo svet čelil nevídanej situácii v súvislosti s neschopnosťou Grécka splatiť svoje záväzky. Keďže šlo o člena Eurozóny, logicky sa vynárali otázky o perspektíve tohto prestížneho klubu. Kroky potrebné na záchranu a stabilizáciu krajiny neboli pre nikoho príjemné. Ani pre veriteľov, ani pre grécku vládu, ani pre obyvateľov Grécka a ani pre vlády ručiteľských krajín. Veď si len spomeňte. Slovensko na otázke pomoci Grécku stratilo azda najslušnejšiu vládu, akú kedy malo. A to, čo po nej nasledovalo, sa s krajinou vlečie prakticky dodnes.
Úplne iný príbeh si zažila Veľká Británia. Istotne najväčším experimentom v jej novodobých dejinách bolo referendum o vystúpení krajiny z EÚ. Bezprostredne po odhlasovaní BREXIT-u rezignoval jeden z jeho najväčších propagátorov Nigel Farage. Zbabelo ušiel pred zodpovednosťou a krajinu nechal napospas osudu. BREXIT sa na dlhé obdobie stal nočnou morou finančných trhov, občanov i vyjednávačov z oboch táborov a dodnes je morou občanov Severného Írska. Bezprostredne po vystúpení Veľkej Británie z EÚ sa začali vynárať problémy v prakticky všetkých oblastiach života. Či už to bola logistika a zásobovanie, cezhraničný tok tovarov, trh práce, problémy v konkrétnych oblastiach priemyslu, až po nepripravenosť krajiny v oblasti medzinárodných vzťahov. Bol to práve BREXIT, ktorý dokázal vybičovať polarizáciu v spoločnosti do nebývalých rozmerov a opäť nastolil otázku osamostatnenia sa Škótska od Britskej koruny.
A do tretice náš južný sused. Ukážkový príklad krajiny, ktorá sa svojim prístupom k európskym hodnotám dostala na úplný okraj Európy. Demarše neprinášajúce žiadne zlepšenia postupne nahrádzajú tvrdé sankcie zo strany inštitúcií EÚ. Hospodárska politika štátu je v mnohých oblastiach neudržateľná. Investori sa aj preto dlhodobo odkláňajú od forintu, z ktorého sa stala najvýraznejšie strácajúca mena v rámci regiónu. To výrazne predražuje import tovarov do krajiny, ako i spotrebu maďarských občanov v zahraničí. Napriek tomu, že krajina je takmer stopercentným importérom ropy a i napriek výraznému oslabeniu národnej meny, krajina umelo udržiava cenu pohonných hmôt na neprimerane nízkej úrovni. Dôsledkom tohto opatrenia je skutočnosť, že krajina, ktorá ani v časoch najhlbšieho socializmu netrpela nedostatkom tovarov, dnes čelí akútnemu nedostatku pohonných hmôt.
Čo teda majú Grécko, Veľká Británia a Maďarsko spoločné? Populizmus! Politiku, ktorá v krátkodobom horizonte dokáže priniesť lacné politické body, v skutočnosti však predstavuje súbor drahých a dlhodobo neudržateľných riešení. V každej z týchto troch krajín bol populizmus vyvolaný iným podnetom, v každej krajine mal inú podobu. Následky však boli v každej zo spomínaných krajín rovnaké. Ťažké, finančne náročné a dlhotrvajúce.
Iba Grécki občania vedia, akú vysokú cenu museli zaplatiť za život v ekonomicky nekrytom blahobyte a za podvodné vykazovanie zdanlivo dobrých ekonomických parametrov. Briti ešte len teraz začínajú chápať, ako veľmi boli oklamaní a prečo sa lídri BREXIT-u vyparili rovnako rýchlo, ako sľuby, ktorými sa prezentovali. A Maďarov, tých účet za Orbánovu politiku ešte len čaká. Ale už dnes, keď im v aute zabliká oranžová kontrolka, cítia, že oranžová dávno bliká celej ich krajine.
Aké ponaučenie by si Slovensko malo vziať z osudov týchto troch krajín?
Z príkladu Grécka by si naši odboroví predáci mohli vziať to, že rast životnej úrovne sa v žiadnom prípade nedá dosiahnuť znižovaním produktivity, efektivity a kvality práce. V tomto kontexte vyznievajú kroky presadené LOZ ako sociálna sabotáž.
Z príkladu Veľkej Británie by sme si mohli vziať ponaučenie, že politika nie je nástrojom pre zviditeľnenie sa nekompetentných exhibicionistov. V podmienkach Slovenska je exhibicionizmus a nekompetentnosť významných predstaviteľov štátu navyše kombinovaný s mentálnou, či sexuálnou deviáciou. A to je, ako sa ukazuje, smrteľný koktejl pre normálnu správu krajiny. Čo je ešte horšie, toto ich správanie je dokonalou živnou pôdou pre rast preferencií extrémistických strán a rovnako strán, ktoré by inak dávno skončili na smetisku dejín.
A čo si vziať z príkladu Maďarska? Nuž, najlepšie nič!
