O dôsledkoch neuvážených rozhodnutí by obyvatelia britských ostrovov dokázali rozprávať hodiny. Keď David Cameron začiatkom roku 2013 pripustil konanie referenda o BREXIT-e, ani len netušil, že to bola najväčšia politická chyba jeho života. Od 1.1. 2020 Veľká Británia oficiálne opustila EÚ. Napriek tomu, že najhorším scenárom BREXIT-u sa podarilo zabrániť, táto téma traumatizovala spoločnosť ešte dlhé obdobie. Cenou za koktail neuvážených rozhodnutí a veľkej miery populizmu je úpadok, nestabilita a polarizácia spoločnosti.
Pred približne dvadsiatimi rokmi sa Nemecko vydalo na cestu odklonu od jadrovej energie. Zásadnú prestavbu energetického mixu, ktorej primárnou zložkou mali byť obnoviteľné zdroje, politici prezentovali ako národohospodársku výzvu s potenciálom silného ekonomického impulzu. Riziko nestability dodávok z obnoviteľných zdrojov mala bezpečne pokrývať dodávka lacného plynu z ruskej federácie. Tá mala byť zabezpečená dvomi nezávislými vetvami podmorského vedenia.
Ako čas plynul a životná úroveň obyvateľov rástla, klimatizácie sa stávali čoraz bežnejšou súčasťou stavieb. Po cestách začali jazdiť elektrické vozidlá a spotreba elektrickej energie kontinuálne narastala. Fenomén bezvetria a nízkeho stavu riek počas leta krajina vykrývala plynom. V priebehu roka 2021 sa však doba začala výrazne meniť. Objem prepravovaného plynu do Európy začal klesať. Plynovod Nord Stream I bol z dôvodu technickej odstávky dočasne vyradený z prevádzky a plynovod Nord Stream II sa z dôvodu invázie Ruských vojsk na územie Ukrajiny ani len nepodarilo sprevádzkovať. Dnes sú obe vetvy severného prúdu zrejme natrvalo znefunkčnené. Spotrebu plynu v krajine nahrádza uhlie a autá s modrým označením zrazu začali dymiť ako vlaky v 19. storočí.
V sobotu 15. apríla bude mať Nemecko svoj veľký deň. Svoju prevádzku definitívne ukončia posledné tri jadrové reaktory v krajine. Nemecko tak po 60. rokoch definitívne vyradí jadro zo svojho energetického mixu. Na tento krok sa dá pozerať z niekoľkých pohľadov.
Prvým je objem elektrickej energie, ktorý tieto reaktory dodávali do siete. Z pohľadu celkovej produkcie v rámci spoločného európskeho trhu ide skutočne o zanedbateľný podiel. Výpadok objemu produkcie vplyvom odstavenia troch predmetných reaktorov nebude mať vplyv na vývoj cien, či stabilitu dodávok.
V čase, keď Francúzsko výrazne znížilo produkciu energie z dôvodu údržby jadrových reaktorov, v čase, keď sú vyradené dva nosné plynovody smerujúce plyn do krajiny a tiež v čase, keď sa ukazuje, že spoľahlivosť obnoviteľných zdrojov najmä v letných mesiacoch nie je možné zaručiť, sa však „tvrdohlavé“ odstavenie záložného zdroja javí ako veľmi neuvážený počin.
Napriek tomu, že Nemecko má ambíciu pasovať sa do pozície európskeho lídra v oblasti otvárania zelených tém, z pohľadu energetického sektora je dnes rádovo najväčším európskym producentom emisií CO2. Dôsledkom odstavenia spomínaných troch reaktorov bude logicky objem emisií CO2, ale i prachových častíc a iných škodlivých látok v ovzduší naďalej narastať. Do úvahy je potrebné vziať aj uhlíkovú stopu ťažby uhlia a jeho logistiky. No a samozrejme devastáciu životného prostredia v oblastiach ťažby.
Neuvážené rozhodnutia sú vždy cestou k úpadku. Briti už dôsledky svojich chybných rozhodnutí pociťujú. Nemci ešte potrebujú čas.
