Vedeli ste, že:
1. Hlavné mesto Guatemaly založil španielsky conquistador slovenského pôvodu?
2. Biely nosorožec je pomenovaný podľa podstatne bledšej farby svojho rohu?
3. Že úvodná scéna z filmu Gladiátor s Russelom Croweom bola natáčaná presne na tom mieste, kde sa reálne bitka medzi légiami a germánskymi kmeňmi odohrala?
4. Že výrok Márie Antoinetty o chlebe a koláčoch spustil francúzsku revolúciu?
5. Za posledných 30 rokov sa nezvratne potvrdila hypotéza o antropickom globálnom otepľovaní?
A teraz pravdu: ani jedno z tvrdení nie je pravdivé. Nie je žiaden záznam o konkistadoroch zo Slovenska (ktoré v tom čase ani neexistovalo). Biely nosorožec je nesprávny preklad z holandského wijd, čo značí široký a nie white (nosorožec má naozaj širšiu papuľu); presnejšie by sa mal volať nosorožec široký. Scéna z filmu Gladiátor bola natáčaná v lese južne od Londýna, ale reálna predloha sa odohrala severne od Levíc v roku 173 n. l. Mária Antoinetta tento výrok nikdy nepovedala, prvá zmienka o ňom sa udáva až dávno po jej smrti a rozšírili ho až komunisti.
No a nie, vedci za tri dekády výskumov otepľovania svetovej klímy nemajú dnes o nič lepšie dôkazy o antropickom globálnom otepľovaní ako kedykoľvek predtým.
S písaním blogov som začal túto zimu, pretože som mal pocit, že ľudia sú často zmäteni z bulvárnych a pavedeckých článkov týkajúcich sa ekológie a enviromentalizmu. Bol som prekvapený, aké sa tu strhli diskusie. Ako vždy pri kontroverzných témach, aj tu sa dali nájsť dva tábory - tábor “roztlieskavačov”, ktorí si síce svoje postoje podložiť nedokážu (často im hovorím jehovisti) a tábor ľudí, ktorí si vedia akýkoľvek, trebárs aj skeptický názor, podložiť faktami. Nesklamal som sa. Aj teraz sa objavilo pár ľudí papagájujúcich niekoľko dávno vyvrátených, prípadne nikdy nedokázaných fráz, bez ohľadu na realitu. Preto som sa rozhodol spraviť tento blog a venovať ho pravdám. “Pravdám”, presnejšie.
1. Vedci sa zhodujú ohľadom klimatickej zmeny.
Nie, nezhodujú. Existuje veľmi široká základňa vedcov, ktorí s celou panikou ohľadom globálneho otepľovania nesúhlasia. Samozrejme, na začiatok si povedzme, čo a kto je vlastne ten vedec. Keďže mám pocit, že klimatológia ako odbor v poslednom období klesol na úroveň teológie či astrológie, t.j. medzi pavedy, je otázkou, či klimatológa brať ako vedca (myslené v tomto kontexte). Desať z desiatich astrológov vám je schopných potvrdiť, že deň vášho narodenia ovplyvňuje váš osud. Ktokoľvek iný vám to asi potvrdzovať nebude. Desať z desiatich teológov sa vám zaprisahá, že Ježiš umrel na kríži a vstal z mŕtvych. Opýtajte sa vedcov z iných odborov, či s tým súhlasia, a dočkáte sa asi pobavených úsmevov. Spýtajte sa klimatológa (hlavne z novej generácie), či je naša produkcia CO2 strašnou hrozbou pre svet a hodí sa vám s plačom o zem. Ale spýtajte sa vedcov, reálnych vedcov, vedcov odstrihnutých od klimatologických grantov a politických diskusií, či zvýšenie CO2 z 270 na 400 ppm za 350 rokov je niečo bezprecedentné a katastrofické a nezdrží sa smiechu.
2. Klimatológom sa ich predpovede vypĺňajú v dostatočnej miere
Nie, nevypĺňajú. A to ani náhodou. Klimatológovia predpovedali v 60. rokoch, teda polstoročie nazad, že nám hrozí prepad teplôt a pravdepodobne aj nová doba ľadová. Vedeli ju aj špecifikovať - do pár dekád mala podľa niektorých odhadov prepadnúť až o 7°C. Problémom bolo to, že vedci nerobili výskum v pravom slova zmysle - máme nejaké vstupné dáta a na základe nich ideme vytvoriť a v praxi overiť teóriu. Vonku proste bolo dlhodobo chladnejšie a sychravejšie ako predchádzajúcu dekádu, takže na základe extrapolácie trendu vytvoríme predpoveď budúcnosti - lenže takto sa veda netvorí. Nemôžeme extrapolovať dnešný stav do budúcna v tak dynamickom systéme ako je klíma a počasie. Samozrejme, pracovné skupiny pri americkej vláde sa “zhodli”, že hrozí nová doba ľadová, hladomory, nepokoje, rozvrat civilizácie a vojny.
Realita bola ale logicky iná. Následne sa začala niekoľko dekád nepatrného oteplenia, čím sa klíma dostala do prelomu milénií na stav spred cca 200 rokov a čosi pod stav v stredovekom teplotnom optime, t. j. do prvých storočí po prelome prvého milénia. Extrapolácia trendov sa ukázala byť dokonale opačná ako realita, takže vedci (asi aj tí istí) okamžite presedlali a extrapolácie si prispôsobili novej realite. Edo Chmelár a Jozef Banáš tiež (úplne presne) predpovedali zvolenie Donalda Trumpa, a to dokonca len dva dni po voľbách!
Ale ani tá nová predpoveď “vedcov” neposlúchala. Na začiatku 21. storočia malo byť podľa modelov teplejšie ako aj reálne bolo. Holandsko a Bangladéš mali ležať vo veľkej miere pod vodou. Sneh už nemal byť; severná morská cesta mala byť voľná pred desiatimi rokmi. Tornáda a hurikány mali devastovať väčšinu sveta. Lyžovanie ako šport malo byť superluxusnou zábavou pre horných desaťtisíc, pretože sneh bude vzácny a iba na horách. Produkcia plodín sa zrúti. Ľadové medvede vymrú mimo ZOO. Ebola a podobné nemoci nás zaplavia, lebo tu budú trópy. Sahara skončí v Barcelone.
Aká je realita po dvoch dekádach paniky? Holandsko sa má rovnako dobre ako predtým. Tornáda nie su ničivejšie, rovnako nie hurikány. Lyžuje sa nielen v Alpách a severných šírkach, ale - čuduj sa svete - aj na Slovensku a Poľsku. Severná morská cesta nefunguje, aj keď sa predtým všetci zaprisahávali, že na jej mieste bude eldorádo ropných geológov. Ľadových medveďov pribudlo a hladuje o dvesto miliónov ľudí menej ako počas zrútenia ZSSR (prevažne vo vojnových zónach a u komančov).
Takže nie, faktom je, že pravdepodobne žiadne veštenie klimatológov nevyšlo a zatiaľ nad nimi vyhrávajú cigánske veštice na dedinských púťach.
3. Vyššie miery CO2 sa musia prejaviť negatívne
Nemusia. 99% histórie planéty boli levely CO2 vyššie a na život to nemalo negatívny vplyv. Paradoxne, jedno z najhorších období bol nástup doby ľadovej pred cca 2,5 miliónmi rokmi, kedy subtropické druhy a druhy mierneho pásma v Európe a severnej Amerike prakticky vymreli a milióny km2 kontinentov sa stali sterilnými púšťami bez života na celé dva milióny rokov. Život sa do nich vracal výlučne počas interglaciálov, aby potom znova bez stopy zmizol na juhu v pobrežných oblastiach. CO2 je skrátka motorom života, či sa to “vedcom” páči alebo nie. Učivo ZŠ nepustí. Zvýšenie hladiny CO2 je nie škodlivé, ale mimoriadne osožné. Prečo by sa umelo jeho objem v skleníkoch navyšoval, keď nie kvôli vyššej produkcii plodov?
4. Zmeny klímy sú bezprecedentné
Nie sú, zasa a znova nie sú. Podľa klimatológov sa teploty oproti koncu malej doby ľadovej (čiže koncu 19. storočia) zvýšili o cca 1,7°C (čo je napríklad na holej koži takmer neciteľná úroveň) - ale takmer rovnako teplota za 19. storočie poklesla. O tom vedci hovoria úplne bežne. Klimatológovia ale nie.
Podstatne drastickejšie zmeny boli počas nástupu malej doby ľadovej na konci stredoveku. Tam teploty z príjemných, životu prospešných úrovní prepadli ešte hlbšie. Grónsko sa stalo neobývanou pustatinou a Vikingovia vymreli. Alpské dediny vysoko v horách zanikli. Nastala neúroda, hladomory, séria brutálnych vojen, ktoré si po prepočítaní na celkovú vtedajšiu populáciu vyžiadali viac obetí ako počas druhej svetovej vojny. Storočná vojna bola jedným prejavom, tridsaťročná ešte horším. Mor a cholera si vyžiadali milióny mŕtvych po celom kontinente. Koľko mŕtvych si vyžiadali epidémie spôsobené návratom úrody na pôvodné vyššie úrovne (ako boli v ranom stredoveku) na prelome 19. a 20. storočia? Odpoveď je jednoduchá - žiadna epidémia v dôsledku vyššej úrody nikdy nebola.
5. Hrozia nám smrteľne nebezpečné zmeny počasia
Napriek palcovým titulkom posledné roky, žiadne neboli spozorované. Ako som písal v minulom blogu, najhoršie hurikány a tornáda sú záležitosťou predchádzajúceho storočia, nie posledných dekád. Katrina, také memento mori dnešných klimatológov, nebola zapríčinená klimatickými zmenami, ale pretrhnutím zastaraných hrádz na Mississippi. Počty mŕtvych dlhodobo klesajú, škody sú síce vyššie, ale s prihliadnutím na zvýšený počet obyvateľstva, vyššej životnej úrovne a hlavne inflácie sa nejedná o jasný nárast s trendom.
Mimochodom, extrémy počasia sú historicky zdokumentované počas malej doby ľadovej, kedy u nás vymreli celé dediny - proste ich splavili dažde.
6. Pobrežné oblasti budú zaplavené a nastane následná migrácia
Nuž, nonsens. Typickou chorobou klimatológov je práve extrapolácia bez ohľadu na akýkoľvek fakt. Keď sa roztopí XYZ kilometrov kubických ľadu, vznikne z toho XXX km3 vody a tá zvýši hladinu svetového oceánu o ZZZ cm. V dosahu tohto navýšenia žijú tri miliardy ľudí, takže tri miliardy ľudí sa alebo utopia, alebo presťahujú a zoberú nám, ľudom bez mora, našu pôdu.
Lenže takto to znova nefunguje. Akonáhle je zjavný nejaký nezvratný trend, ľudia sa adaptujú. Holandsko je pod hladinou mora stáročia - ale to nie je prírodný jav, ale človekom spôsobená reakcia na akútny nedostatok pôdy v časoch stredoveku a novoveku. Ak dokázali starí Flámi odvodniť niekoľko tisíc km2 morského dna pomocou veterných mlynov, nerozumiem, prečo by sme to nedokázali my pomocou elektrickej energie, čerpadiel, satelitných meraní a materiálov 21. storočia?
Naviac je vtipná práve tá extrapolácia - ľadovce by sa mali topiť v obrovskom meradle, ale netopia sa. Kľúčové ľadovce sa na totálny výsmech prorokom rozširujú posledných približne desať rokov - hnusnejšie napľutie do tvárí klimatológov si predstaviť ani neviem. Pritom sa aj tak jednalo o plávajúci ľad pozdĺž južného okraja Arktídy a severu Antarktídy - a dokonca aj polárne ľadovce dodržujú Archimedov zákon. Ten prenesene hovorí, že či je voda v pevnom alebo kvapalnom skupenstve, vytláča rovnaký objem morskej vody - zasa učivo ZŠ. Napriek tomu bežní diskutujúci (a čo je trápnejšie, aj vyučujúci na VŠ - moja vlastná skúsenosť) papagájuje nezmysel ohľadom zaplavených pobreží a invázie morských národov, a to bez rozmyslu a bez logiky.
Nato, aby sa hladiny morí zodvihli, by sa museli roztopiť všetky vysokohorské ľadovce (a to by “pomohlo” len okrajovo), alebo polárne pevninské ľadovce. Lenže tie sú, na prekvapenie verejnosti, na vyvýšených, príšerne zmrazených pozíciách, kde oteplenie o 1°C za stovku rokov nespraví nič. Masívne topenie ľadovcov sa teda nekoná, hoci tu už malo byť. Smola, nie je.
7. Oteplenie spôsobí nárast púští
Áno, v lete je teplejšie, vtedy treba polievať, pretože býva sucho, takže to vyzerá byť logické. Ale len vyzerá. Nie je nič krajšie, keď je model prefackaný relaitou a historickými skúsenosťami. A v tomto prípade je prefackaný ako babka-komunistka v Tescu. Zasa sa stačí pozrieť do minulosti a zistíme, že Sahara bola mnohonásobne zelená a plná zvere...ale počas teplých intergaciálov a v teplejšom neolite. Počas doby ľadovej bola podobná dnešnej a miestami bola ešte širšia. Amazonský prales je relatívne mladý, čo vysvetľuje jeho extrémnu diverzitu - počas doby ľadovej tam bola savana s miestnymi lesíkmi, žiadna súvislá džungľa. Nárast teplôt značí vyšší odpar z morí, čo vedie k vyšším zrážkam. Vyššie zrážky rovná sa viac zelene a menej púšťí. Mimochodom, aj menej ľadových púští v polárnych oblastiach, keď už sme pritom.
8. Zmena klímy spôsobí rozvrat poľnohospodárstva - a potom hladomor
V tomto sa s klimatológmi zhodneme. Ale ja tvrdím, že to spôsobí ochladenie, nie oteplenie. Každá plodina má určité optimum a minimum, ktoré musí dostať nato, aby dala viac “plodov” , koľko bolo daných do zeme počas sadenia. Všetky štyri najväčšie krajiny sveta ležia aspoň čiastočne (pritom prvé dve v značnej miere) v oblasti, kde je poľnohospodárstvo marginálne - ale nie kvôli privysokým teplotám, ale pre prinízke teploty. Väčšina Ruska a Kanady sú nesebestačné v produkcii potravín a tie musia byť dovážané tisíce kilometrov z priaznivejších oblastí. Aljaška detto, hoci je to málo zaľudnený štát. Vnútorné časti Číny majú ten istý problém a Čína veľa potravín dováža zo zahraničia - avšak má milióny km2 pustej zeme, ktorá by mohla výpadok pokryť s prehľadom.
Klimajehovisti často argumentujú spomínaným rozšírením púští - to je ale v rozpore s realitou; púšte oteplením strácajú na rozlohe. Podľa nových správ napríklad pásmo Sahelu získalo tisíce km2 nových lesov, resp. Stepí, a to na úkor Sahary. Podobný progres je pozorovateľný v Austrálii, Číne, Indii a Pakistane. Koľko z toho je v dôsledku umelej výsadby a koľko kvôli lepšej, priaznivejšej klímy, neviem. Faktom ale je, že sa deje presný opak predikcií klimatológov.
Faktorom, ktorý do extrapolácií nevzali, je nárast CO2 a teda lepšia dostupnosť “hnojiva” rastlín. Ako som písal vyššie, je úplne bežnou praxou spaľovať v skleníkoch odpadové drevo a piliny, aby ste zvýšili (citeľne zvýšili) objem CO2 v priestore. Rastliny sa evolučne vyvíjali v dobách, kedy boli koncentrácie CO2 na desaťnásobku dnešných úrovní a nie sú zvyknuté na dnešné, prakticky rekordne nízke úrovne. Niektoré sa adaptovali na suchšie a menej priaznivé prostredie zmenou fotosyntetickej reakcie z C3 na C4 typ (alebo CAM u pár výnimiek), ktorá im pomáha šetriť energiou a hlavne vodou. Lenže v priestore, kde je koncentrácia CO2 vyššia ako tá “bežná”, straty vody pri nasávaní CO2 zo vzduch sú nižšie a teda rastlina je menej náchylná na vyschnutie aj počas nižších zrážok. Z jedného hektára teda získavame pri rovnakej “investícii” vody a energie vyššiu úrodu - a to predsa chceme, nie? Zas a znova je to v totálnom rozpore s tvrdením “vedcov”, že vyššie levely CO2 a následne zvýšená teplota zdevastuje úrodu a spôsobí hladomor. Opak je pravdou. Ak by hladina CO2 narástla oveľa viac, zvýšila by sa efektivita každého jedného hektára plodín - možno až o stovky percent. Pri rastúcich výmerách v pásme Sahelu a zvýšených úrodách mimo neho by hlad odišiel do minulosti asi ako inkvizícia.
9. Vymrú ľadové medvede
Keďže za posledné tri dekády počty ľadových medveďov narástli o takmer sto percent, je tento “fakt” asi najväčším napľutím do tváre klimatických Sibýl. I keď sa práve bieli mackovia stali priam symbolom deštruktivity globálneho otepľovania, pardon, klimatickej zmeny.
Len na okraj - ľadové medvede nie sú druhom, ktorý je ohrozovaný otepľovaním, ale ten, ktorý to má naklonené práve v chladnejších oblastiach Arktídy. Pôvodne samostatný rod, neskôr samostatný druh, dnes je prekvapivo braný skôr ako kríženec viacerých poddruhov s veľkou prímesou krvi hnedého medveďa...ktorý ale nie je arktickým druhom, ale druhom skôr miernejších oblastí sveta. Ani človek nie je polárnym druhom, pretože Eskimáci žijú na polárnych kruhoch, ale naopak, človek je tropickým druhom, ktorého jedna vetva sa z núdze prispôsobila arktickým podmienkam. To, čo je zjavné na ľuďoch, prehliadame na ľadových medveďoch, geograficky rozšírených, ale extrémnosťou ich domáceho prostredia málopočetných šeliem.
10. Budeme svedkami nárastu exotických chorôb
No, tak to budeme. Ale nie kvôli otepľovaniu. Máme mať v Európe maláriu, hovoria klimatológovia. Lenže akosi zabudli povedať, že malária tu bola od doby ľadovej. Máme mať všeliaké vírusy Zika a spol. - lenže tie sem neprídu, pretože im tu bude o závratného 1,7°C teplejšie. Oni sem prídu, pretože ich niekto nechtiac letecky prinesie zo svojej dovolenky v Kongu/Brazílii/Bali. Americký chrobák pásavka zemiaková sem neprišla preto, pretože tu bolo teplejšie, ale preto, pretože ju niekto priniesol v lodiach s humanitárnou pomocou z prístavov v USA. Španielsku chrípku tiež nepreniesol zvýšený obsah CO2 - rozšírila ho rýchla migrácia miliónov vojakov počas prvej svetovej a následný návrat veteránov po kontinentoch. Ak sa v džungli niekde okolo pohoria Virunga zjaví niečo podobné Ebole a o týždeň to bude niekde na letisku v Heathrow, nebude to kvôli tomu, že v Londýne je teplejšie ako v Severnom Kivu.
11. Vyhynie milión druhov živočíchov a rastlín do roku 2050
To môže - ale musí dopadnúť nejaký obrí asteroid. Žiadne mimoriadne vymieranie sa nekoná. Denne síce podľa niektorých “vedcov” nezvratne vymrie 200 druhov, ale odkiaľ majú toto číslo, keď veda napriek 350 rokom kolekcií ani len nevie, aký počet druhov na planéte žije a odhady sa líšia až viac ako 10.000-násobne (!) ? Je to jednoduché - ak chceme, aby do roku 2050 (cca 30 rokov) vymrelo milión druhov, matematicky to vychádza na 200 druhov denne. Nič iné za tým nehľadajte. Za 19 rokov nového storočia nedáte súhrnne dvesto druhov, ktoré dokazateľne vymreli. Opakovane, zas a znova som kládol diskutujúcim otázku, koľko mi dokážu vymenovať vymretých druhov od roku 2000- jediný diskutujúci (!) mi vedel uviesť aspoň čínskeho delfínovca. Zvyšok ani toho...
Ale rozkaz zněl jasně - když milion, tak milion!
12. Lepšie sa teraz zariadiť tak, ako hovoria klimapanikári a radšej to nevyužiť, ako nerobiť nič a byť raz nemilo prekvapený
Úchvatný argument. Takto nejako museli rozmýšľať sedliaci už v časoch starého Babylonu, keď do tieňa zikkuratov nosili svoje ťažko vypestované obilie a dochované jahňatá a sliepky. Boh sa určite potešil a ďalší rok im doprial dážď...iba žeby nie. Zrážky prišli sami o sebe aj bez zarezanej ovce a spáleného jačmeňa, na nejakého akkadského sedliaka nebrali ohľad. Týmto spôsobom si môžme vymyslieť hocakú hovadinu a brať dotácie na preventívne opatrenia, ale Zemi, ľudstvu ani ekosystému tým nepomôžeme ani náhodou. Ako by ste pozerali na skupinu ľudí, ktorí chcú vybudovať zbrane na vraždenie Godzíl? Kto by budoval anti-UFO systémy v hodnote miliárd Eur ročne? Máte doma nebodaj predpripravené zastrúhané drevené koly na boj s vampírmi, či strieborné dýky na vlkodlakov? Čo keď ale reálne takáto hrozba vyvstane? Budete kupovať v železiarstve takú zbraň, keď už budú ulice zamorené zombíkmi, ha? Budete utekať na pole za mestom, aby ste vyťali jeden kmeň hlohu na správny kôl? Mysleli ste niekedy nato, čo?
Nie, nemysleli. Survivalisti zhromažďujúci tony konzerv, dieselgenerátory a staré Kolty v železobetónových bunkroch v horách sú pre nás čudáci a väčšinou vyšinutí ľudia. Prečo sme ale schopní pozerať na pár podivínov, ktorí sa hrajú za svoje prachy, zhovievavo, ale robiť opatrenia za stovky miliárd cudzích Eur je pre nás úplne OK? Ak by pritom rástli dôkazy, že taká zmena reálne nastáva, potom by som to bral ako oprávnený výdavok - lenže ako bolo napísané vyššie, klimatológovia by sa ako veštci neuživili ani jeden rok. Slovenské klimatologické hviezdy ako Alexander Ač a Milan Lapin radšej zmenili rétoriku (aj keď zhodou okolností Lapin práve dnes vydal nový diel svojej apokalypsy), v prvom prípade sa dokonca úplne odmlčal, pretože mu nevyšlo doslova nič. A to veštil asi desať rokov a dokázal písať tri blogy týždenne...
Predstavte si, že si podáte stokrát Športku a stokrát vám nevýjde. Pred stoprvým podaním si zoberiete hypotéku so slovami “Veď ju hneď ďalší mesiac splatím z výhry.” Taký cvok nie je nikto...až na klimatológov. Tá hypotetická športka aj hypotéka by ale bola za vaše vlastné peniaze, klimaopatrenia sú ale za prostriedky erárne, daňových poplatníkov. A tie treba na iné veci. Malária, hlad v mnohých krajinách, katastrofálne vzdelanie, ochrana ohrozených druhov. Tie sú hmatateľné, dlhodobé a hlavne dokázateľné. Na rozdiel od godzily, vampírov a antropického globálneho otepľovania.
13. Môj najobľúbenejší paargument - skeptici neveria klimatickým zmenám
S týmto som mal asi začať, ale je to taká hovadina, že som to sem dal ako čerešničku na torte. Nie, skeptici a denieri nespochybňujú zmeny klímy. Dokonca by som povedal,že na rozdiel od vôčšiny panikárov sú si vedomí toho, že klíma je totálne nestabilný systém, na ktorý vplývajú stovky rôznych faktorov. Áno, jeden z nich je CO2, ktorý ale nie je ani najvplyvnejším faktorom, dokonca ani nie najvplyvnejším skleníkovým plynom. Klíma je tak dynamická, že v histórii by sa pravdepdoobne nenašli dva zhodné roky tesne nasledujúce po sebe. Ak by bola stabilná, evolúcia by asi z veľkej miery nebola potrebná. Naopak, v histórii planéty sme mali také klimatické zmeny, že spôsobili vymieranie väčšiny živočíšnych druhov naraz. Niektoré boli spôsobené takými vplyvmi ako výbuchy celých magmatických provincií alebo dopadov asteroidov, avšak mnohé nemajú známy takýto externý faktor a vznikli asi akosi “prirodzene”. Žiaden príčetný denier a skeptik teda nepopiera, že nás čaká zmena klímy - tá sa totiž mení už cca štyri miliardy rokov (a rovnako dlho sa meniť bude). my len popierame, že sa deje ničo z tých dvanástich bodov uvedených vyššie. A to je rozdiel.
To be continued...
