Ako vždy však zabudol (pri jeho alma mater skôr nikdy ani nezistil) pár faktov. Poďme sa na ne pozrieť.
„Práve tento uhlík spôsobuje globálne oteplenie, klimatickú krízu, o ktorej musíme a budeme hovoriť.“
Nie Jakub, nespôsobuje. Uhlík vypustený z fosílnych palív je tak extrémne malým podielnikom na tomto procese, že je vážne zanedbateľným. Ono aj oxid uhličitý v globále je malým činiteľom, pretože väčšiu časť skleníkového efektu spôsobuje vodná para. Čuduj sa svete, proti nej nikto neprotestuje...pretože sa nedá ako. Ale ukázať na človeka na BMW je veľmi jednoduché, také jánošíkovské. Okrem toho, klimatická kríza je tak pofidérny pojem, že už vlastne stratil svoj význam. „Klimatická kríza je to, čo tu už v mnohonásobnom prejave dávno bolo“ nemá ten cveng, treba tlačiť na pílu.
„Žijeme v najhorúcejšom období za posledných 800-tisíc rokov.“
Neklam. Pred 2000 rokmi a pravdepodobne aj za čias prvých Arpádovcov bolo teplejšie. Oveľa teplejšie bolo na začiatku holocénu. Len tak na okraj: 800.000 rokov je presne to isté obdobie, ktoré sa definuje ako doba ľadová – je pre niekoho prekvapujúce, že počas doby ľadovej nebolo tak teplo ako po jej skončení? Mňa to teda nešokovalo... Nemám masmediálku.
„Postupne ich však začalo pribúdať a správy o pokorených teplotných rekordoch a extrémnych zrážkach, suchu či hurikánoch budeme najbližšie roky a desaťročia počúvať pravidelne.“
Ono zasa, keby BBC a RTVS boli pred 300, 500, 1500 či 1.000.000 rokmi, s veľkou pravdepodobnosťou by sme tiež boli svedkami mnohých teplotných rekordov, hurikánov, sucha, či naopak zrážok. Jakub Filo, čo povieš nato? Pred ľuďmi a spaľovacími motormi mohlo byť sucho? Napríklad to, ktoré zo zelenej Sahary spravilo najväčšiu púšť sveta? Alebo obrovské zrážky, ako napríklad tie, ktoré v 13. storočí zdevastovali CELÚ strednú Európu?
Alebo tie teplotné rekordy, ktoré nechali premrznúť Temžu až takmer po dno?
Asi píšem scifi a tieto udalosti sa nikdy nestali...
„Budú to stále častejšie požiare, aké sme mali možnosť sledovať minulý rok v Kalifornii, alebo predvlani v Austrálii“
Stačilo by si rozkliknúť históriu požiarov tam aj tam (volalo by sa to serióznejšia novinárska práca) a človek by zistil nasledovné: v Kalifornii sú požiare extrémne starou záležitosťou a sekvojové lesy, ktoré sami o sebe majú tisíce a možnom až desaťtisíce rokov, sô ich následkom. No a v prípade Austrálie je to celkom švanda, pretože uplynulý rok požiar prekonal po 170!!! Rokoch starý rekord v rozsahu vyhorenej plochy. Rozmýšľam, aké spaľovacie motory mohli za gigantický požiar v časoch Štúrovcov, ale nenapadá mi nič (táto udalosť si vzala 50.000 km2 lesov, čo je veľkosť Slovenska).
Skúsime sa pozrieť na jednoduchý zdroj – anglickú Wikipédiu: „Lesné požiare sú rozšírenou a častou udalosťou, ktorá veľkou mierou prispela k formovaniu prírodných podmienok kontinentu za milióny rokov. Východná Austrália je jedným z najnáchylnejších miest na planéte, čo sa týka požiarov, a prednostne eukalyptové lesy sa vyvinuli na zvládanie lesných požiarov. (...) Postupne vysušovanie kontinentu v posledných 15.000.000 rokoch vytvorilo prostredie náchylné na požiare. (...) Niektoré rastliny si vytvorili adaptáciu na zvládanie požiarov alebo dokonca na jeho podporu (eukalypty obsahujú oleje v listoch) z dôvodu lepšej evolučnej súťaže. (...) Raný európski prieskumníci postrehli rozsiahle lesné požiare. Abel Tasman si už v roku 1642 všimol rozsiahly dym a ohorené kmene stromov. Kapitán Cook počas mapovania pobrežia v roku 1770 videl lesné požiare väčšinu plavby.
A teraz k téme lesných požiarov z iného pohľadu. Väčšina laikov si myslí, že keď vypukne niekde lesný požiar a povedzme 100.000 hektárov ľahne popolom, ten les fyzicky zanikne. Hlúposť. Suché a poškodené stromy, malé semenáčiky alebo prestarnuté giganty plné tlejúceho dreva môže zaniknúť úplne. Reálne väčšina stromov prežije a v podraste, resp. hornej vrstve pôdy, ktorá je pokrytá ťažko hnijúcim ihličím či lístím, ihneď vzklíčia nové stromčeky, ktoré by inak nemali možnosť vyrašiť. Inými slovami, po lesnom požiare na 100.000 hektároch nám zostane prekvapivo tých istých 100.000 lesa. Ak teda máme istú zhorenú plochu v roku 2010, inú v 2011 a ďalšiu v 2012, neznačí to, že zhorel ďalší a ďalší les a z Austrálie sa stáva len púšť, ale že opakovane vyhorel ten istý (stále stojaci) les.
Otázkou je, čo z toho spôsobuje my a čo je proste opakujúca sa história, však Jakub?
„miznúce ľadovce v Grónsku alebo Antarktíde“
Prezradím ti jednu vec: väčšina ľadu, skutočne gross z jeho svetového objemu je na Antarktickom kontinente. A tento ľadovec sa nezmenšuje, naopak, ako keby na truc vám, panikárom s masmediálnou komunikáciou, rastie už niekoľko rokov.
Ozaj, ako na to vplývajú spaľovacie motory?
„Klimatická kríza vôbec nebude nejaký vzdialený imaginárny pojem, pretože sa postupne stále intenzívnejšie stáva našou každodennou realitou.“
A ako, Jakub? Cca dvanásť rokov stále kladiem tú istú otázku a odpoveď nedostávam. O čo intenzívnejšie vnímaš klimatickú zmenu, okrem toho, že pred tvoje pukance, pivo a jaternicu každý večer dodáva Markíza panikárske správy vo vyššej kadencii? Máme nebodaj tých klimatických utečencov, s ktorými nás masírujete už desiatky rokov? Skutočne sa svetové zásoby potravín zmenšili? Hladuje viac ľudí? Maledivi a Nauru už zaniklo? Vyschol Pyrenejský polostrov, ako sme to mali predpovedané za čias mojej strednej školy (deväťdesiate roky)?
Nie, všetko z toho je NIE bez výnimky.
„A tieto obrazy sa už nestrácajú zapadnuté na zadných stranách, ale plnia titulky novín a prvé minúty správ.“
A teraz si si vlastne dal sám sebe gól – pretože o ničom inom to nie je. Z prirodzenej klimatickej zmeny, čiže z niečoho, čo je tu miliardy rokov, ste ty a tebe podobní spravili bulvár. Akurát namiesto poprsia Pamely Anderson ste pozornosť prehodili na poplašné, na emócie hrajúce litánie. Rozdiel je v tom, že na rozdiel od vašich správ boli Pameline kozy aspoň niekedy pravé.
„dnes sa v odborných kruhoch nájde už iba málo takých, ktorí by jej existenciu spochybňovali.“
Ale no tak, Jakub. V akých odborných kruhoch – medzi vysoko „nezávislých“ klimatologických alebo tých ostatných? Skús sa opýtať v okruhu teológov na názor, či veria v boha – 97 percentný konsenzus máš zaručený. Lenže to neznačí, že 97% vedcov chodí do kostola, chápeš ten rozdiel, alebo to dáme na masmediálku?
„Rovnaký vedecký konsenzus hovorí, že príčinou klimatickej zmeny sú skleníkové plyny, ktoré vyprodukovali ľudia.“
To vážne? Klimatická zmena v roku 10.000 p.n.l., 2.000 p.n.l., malá doba ľadová, jej ukončenie, nástup doby ľadovej – to všetko je následok ľudských plynov? Ts, ts, čo mi nepovieš... Určite aj organizmy vymierajú posledných 600 miliónov rokov, pretože človek...
„rast globálnej teploty je priamo úmerný rastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére.“ Jezu,a to ťa naučili kde, na hodiny štylistiky? Keďže množstvo skleníkových plynov rastie od začiatku priemyselnej revolúcie, ale teplota s tým zjavne nekorešponduje, myslím, že celý tento nonsens môžeme veľmi rýchlo a bez ďalších diskusií zmiesť zo stola.
„V decembri 1952 zasiahla Londýn takzvaná Veľká hmla. Špeciálne poveternostné podmienky spojené s rozsiahlym vykurovaním prostredníctvom uhlia a produkciou uholných elektrární priamo v centra mesta si za štyri dni nepreniknuteľného smogu vyžiadali 12-tisíc obetí.“
Presne týchto 12.000 presne zdokumentovaných obetí nemá žiaden súvis s klimatickou zmenou, takže je to len skvelý a žiarivý príklad manipulácie čitateľa s podprahovým strachom. Asi ako keby som povedal: Volkswagen je skvelé nemecké auto. Nemci za druhej svetovej vojny vyvraždili 30.000.000 ľudí. A stavali plynové komory.
„Napriek Kjótskemu protokolu, v ktorom sa 141 krajín sveta zaviazalo postupne znižovať emisie skleníkových plynov, koncentrácia ďalej rástla.“ Ako inak to mohlo skončiť, keď o ekologických témach začali rozhodovať politici, populisti a nevedci? Kjóto nebolo vedeckou konferenciou, ale zletom socialistických demagógov. Snáď aj na výročnom zjazde ÚVKSČ sme nečakali nejaké logické a praktické vývody – ale Jakub Filo možno áno, súdiac podľa jeho článkov.
„Za tých päť rokov ľudstvo vypustilo do atmosféry 180 gigaton oxidu uhličitého z celkového množstva 1600 gigaton vyprodukovaných od objavu Jamesa Watta.“
Ďalší žiarivý príklad manipulácie, aj keď v tomto prípade asi skôr kombinácia humanitnej vedy ako odboru štúdia s potrebou vyvolať dojem strachu.
Jakub: rovnako ako pri tých požiaroch sa nejedná o definitívne číslo. Čiže v atmosfére nepribudlo 1600 gigaton CO2, rovnako ako pri napršaní 100 mm zrážok nepribudne na Slovensku 10 cm vodného stĺpca. Chápeme sa, nie? Celkový objem CO2 v atmosfére je na úrovni stoviek miliárd ton, čo je zlomok tvojho čísla – ale to číslo, resp. kontext v ktorom bolo uvedené, evokuje takýto nárast.
„V novembri 2019, teda 40 rokov po tom, ako medzinárodná vedecká komunita prijala klimatickú zmenu spôsobenú človekom ako platný konsenzus, podpísalo jedenásťtisíc vedcov zo 150 krajín sveta výzvu s dôležitým odkazom: ak nezačneme okamžite vyvíjať kroky na zásadné, hlboké a trvalé zmeny v spôsobe nášho života, čoskoro budeme svedkami nevýslovného ľudského utrpenia.“
Mimo iné zmizne Holandsko, Miami, Bangladéš, Sahara preskočí do Španielska, budú sa na milióny rátať klimatickí utečenci a bude hladomor... pardon, už sa opakujem. Samozrejme, nejednalo sa o vedeckú komunitu ale hŕstku tendenčných diletantov a hlavne politikov. Niečo, ako keď pred dvomi rokmi 350 slovenských „vedcov“ podpísalo prezidentke Čaputovej podobný paškvil – sotva by ste tam našli vedca.
Ale čítajte tú poslednú vetu: Stephen King sa má čo učiť.
„A s spolu tým ako ich bude pribúdať, bude rásť globálna teplota.
pri koncentrácii 450 častíc CO2 dosiahne oteplenie 1,8°C
pri koncentrácii 600 častíc CO2 dosiahne oteplenie 3°C
pri koncentrácii 900 častíc CO2 dosiahne oteplenie 4,5°C
Tento hoax bol už toľkokrát vyvrátený, že je škoda ho rozoberať. Len stručne: rast CO2 a rast teploty nejdú lineárne ruka v ruke, Jakub. A bociany nenosia deti, ak si to aj pár rokov po masmediálke a sociálnej práci nemal možnosť zistiť, OK?
Vývoj koncentrácie CO2 v atmosfére
Jakub nás typicky panikársky – ale nevedecky – upozorňuje, že takéto hodnoty CO2 neboli v atmosfére za celú históriu ľudstva. „Fu“, povie si bežný laik, „tak to už je niečo.„
Lenže tri zásadné poznámky: a) história ľudstva je menej ako dve desaťtisíciny existencie planéty, b) väčšinu obdobia bola koncentrácia nie že väčšia ale dokonca mnohonásobná, c) práve väčšinu existencie ľudstva bola koncentrácia taká nízka, že ľudstvo bolo odsúdené na hladovanie a živorenie niekde na juh od Álp, pretože už aj územie Považia bolo celoročne nehostinné, podobné dnešnému Laponsku a Sibíri.
Ale s tým sa Jakub preboha nezaťažuj, stačí tam napísať z kontextu vytrhnuté číslo bez súvislostí!
„Aké technológie potrebujeme vymyslieť, aby sme odčerpali uhlík z atmosféry?
Nerozumiem pár veciam, Jakub:
Prečo chceme čerpať z atmosféry uhlík?
Za akých nákladov?
Do akej miery (aká koncentrácia je OK)?
Prečo práve tá?
Keďže predchádzajúcich 800.000 rokov boli klimatické podmienky na hranici ľudského vymretia, nakoľko sa chceme priblížiť práve k nim?
Keďže dnes si pod mojim prvým blogom sa neunúval reagovať inak ako zbierkou pár linkov na externé zdroje, bez kontextu (skutočný príklad profesionality a argumentácie na úrovni), nerátam so zodpovedaním ani na jednu moju otázku.
„Každou desatinou oteplenia spúšťame procesy, ktoré na konci vyústia do dramatickej zmeny podmienok na život, ako ho poznáme, a pre fungovanie ľudského druhu.“
To povedal kto, profesor na masmediálke? Vážne vysokoškolské štúdium je na Slovensku tak hlboko, že jeho absolvent nedokáže pochopiť ani po rokoch, že historicky bolo podstatne teplejšie aj chladnejšie a život to prestál bez problémov, nehovoriac o neživej planéte?
„ale aby sme dokázali udržať podmienky života a škody, ktoré klimatická zmena prinesie v únosnej hranici, nesmie oteplenie presiahnuť 1,5°C.“
Aha, takže keď bolo teplejšie o OSEM !!! stupňov Celzia (eocén, doba vzniku našich prvých opičích predkov), podmienky života boli horšie? Opak je pravdou, životu sa darilo na väčšej ploche ako dnes, mimo iné preto, že značná časť životného prostredia nebola pod ľadom a tundrou.
Ale to sa do krámu nehodí, však?
„Najnovšie správy a výskumy Svetovej meteorologickej organizácie hovoria, že existuje až 24 % šanca, že túto hranice prekonáme do roku 2025.“
Čože? Veď ľadové medvede mali vymrieť do 2015! A himalájske ľadovce sa mali rozpustiť do roku 2035! Ale ako ja poznám tieto predpovede, tak v roku 2025 (o 4 roky) prehlásia, že sa pomýlili o jedno číslo a jedná sa o rok 2250 – prax v tom majú.
