Keď Eugen vstúpil po prvýkrát do svojej kancelárie, čakal ho Nikolaj s otvorenou náručou.
„Vitaj Eugen, tak už som to pre Teba celé nachystal.“ povedal Nikolaj, potom ako sa usadili do čalúnených kresiel.
“Sorry, ak nejaká tá pokutička ostala po mne, stáva sa to...“ jemne podotkol Nikolaj.
„Ale hlavu hore, môžeš nejaké prachy ušetriť nejakým fajným úskokom, ako ja s tým zákonom o vzdelávaní učiteľov.“ povzbudil Nikolaj Eugena.
„Hej, to bolo lišiacke!“ prisvedčil Eugen. „Prakticky si zmrazil platy učiteľov minimálne na 2 roky a ešte to vyzeralo dobre pred voličmi.
„A čo učitelia, neštrajkovali?“ spýtal sa Eugen s neistotou v hlase....
„Ááale prosím Ťa, Tí snáď od pádu komunizmu nikdy neštrajkovali... Nechápem, je ich ako hadov, keby sa spojili, tak máme po prdeli...“ s týmito slovami podal Nikolaj Eugenovi cigaru.
„Tak to bude potom pohoda.“ výfúkol Eugen dym do ticha svojej novej kancelárie.
„Samozrejme, pán minister.“ uškľabol sa Nikolaj...
