Cestovanie je vždy jedno prekrásne dobrodružstvo. Vždy to tak bolo a nemyslím si, že sa to niekedy zmení. Ďaleké neznámo so sebou prirodzene prináša nečakané okamžiky či už veselé alebo aj nie. Pravidelnou destináciou môjho života je za posledné roky jednoznačne ostrov Santa Lucia, o ktorom som Vám už, čo to aj v mojich blogoch napísala. Napriek tomu, že našu obývačku v Santa Lucii už obývam s takmer rovnakou láskou ako tú doma, adaptovať sa na pravý karibský lifestyle, po každý krát vyžaduje chvíľku strpenia. Šoférovanie na strane spolujazdca, výhýbanie sa na ceste sa pasúcim koňom, zhánanie čerstvých citrónov do čaju za skorého rána či ne dochvíľnosť Karibčanov sú stále akousi staronovou výzvou. Výzvou, ktorá mi, ale pri večernom pohľade na neopísateľný západ slnka opäť pripomenie „Vitaj doma.
I keď som pomerne scestovaný človek a vzduchom sa prepravujem viackrát ročne, balenie ma i napriek včasnému zapisovaniu a zodpovednej príprave dokáže vždy a opäť poriadne prekvapiť. Samozrejme, niesť zbytočnosti cez celý atlantický oceán za príplatok 120 dolárov za kufor, nie je moc dospelé, a preto i, keď nerada, balím skutočne vždy len to najpotrebnejšie. Na Santa Lucii nezoženiete niektoré, pre mňa nevyhnutné potraviny, a preto vždy obetujem nejaký ten rožtek kufra horčici či medu, ktorý je tam fakticky predražený.
Na osud a maličkosti, ktoré sa nám dejú verím a tento krát sa mi len potvrdiť staré známe, čo sa má stať nech sa stane. I keď som v prvých sekundách zistenia, že moja “nie lacná“ kozmetika, ktorú si na Santa Lucii stále nechávam zmizla, použila pár nemiestnych slov a na pár hodín spanikárila, rýchlo som pochopila, ‚že všetko zlé je na niečo skutočne dobré.
Áno. Moja kozmetika bola kdesi v nenávratne a ja som, ako každá správna blondínka prepadala poriadnej panike.
Po tom, ako som si asi 100tý krát bezradne položila otázku, čo tu budem mesiac bez tony mojej spriaznenej kozmetiky robiť, hnev a panika opadli. Pokojne som sa usadila a začala premýšľať, načo mi vlastne tie kvantá krémov a šampónov stále sú. Okúpať sa v mori plnom minerálov a potom to zmyť chémiou ? Samozrejme by som v normálnom prípade ešte nezabudla nacápať ultravonavý parfumovaný telový krém na slnkom obalenú pokožku a zastriekať to parfumom, nech som „čistá"...
Sitiuácia ma, ale skutočne donútila lepšie sa zamyslieť a nahliadnuť tak tejto téme hlbšie na koreň. Viac menej mi tie zbytočné plastové obaly pri cestovaní a letiskových podmienkach prekážali už dávno, no moja pohodlnnosť mi neumožnila hľadieť na to týmito bystrými očami. Na ďalší deň, som už s triezvym pohľadom na moju kozmetickú krízu navštívila miestny obchod a neuveríte, jediné, na, čo som siahla boli tampóniky na odlíčenie a opaľovací krém. Mojim kondicionérom, telovým mliekom a krémom po opaľovaní zároveň, bol nasledujúce dni olej z moringy od domáceho farmára. Voňala som rovnako krásne, ako kedykoľvek predtým.
No a práve vďaka tejto bláznivej náhode (a taktiež skúsenosti), som sa prvý krát začala zaoberať tým, aké skvelé a prínsoné by bolo vymyslieť na cestovanie niečo jednoduché, praktické a prírodné...
Ale o tom zase nabudúce..
alebo aj tu :) www.moringly.com
