Písanie vyžaduje veľa vytrvalosti a času. Čas si treba vyhradiť, noc pred nie je dostatočne dlhá a aj spať treba. Prvým krokom celého procesu je zahltiť stranu svojimi myšlienkami. Toto sa dá docieliť viacerými spôsobmi. Jeden z nich je sadnúť si na zadok, nastaviť stopky na 15 minút, a celý čas písať nerozmýšľajúc o gramatických chybách, či správnom slovoslede. Inokedy máte dobrý nápad ktorý ste dostali na obede, čakaní na autobus, zaspávaní… Treba zapísať, inak zabudnete.
Krok dva – prečítať si výtvor, kriticky zhodnotiť, a vybrať pasáže alebo vety ktoré sa nám páčia. Určite pri tom dostanete iný nápad a vymažete polovicu pôvodnej eseje. Je ťažké roztrhať na kúsky niečo čo ste vytvorili, ale treba to urobiť. Výsledok bude skutočne lepší. Vracajte sa k tej istej eseji aj keď ju už máte hotovú, vždy je čo vylepšovať.
Prečítajte si vašu esej nahlas. Ako znie? Dobre sa počúva? Povedzte kamarátom, spolužiakom o čom píšete, nech si prečítajú vašu esej a povedia čo sa im na tom páči a čo nie. Ohlas iných vám pomôže vidieť ako si čitatelia vysvetľujú vaše myšlienky, či ste docielili to čo ste chceli. Nezabúdajte však, že je to váš výtvor, nenechajte si tlačiť kapustu do hlavy, keď to tak necítite.
A ešte niekoľko tipov:
Pozrite sa na úplne prvú vetu. Zaujme? Núti vás čítať ďalej?
Obmeňujte dĺžku vety. Skúste krátke vety, možno len jedno slovo.
Začínajú všetky vaše vety s podstatným menom, zámenom, slovesom? Akým iným spôsobom by sa dala vyjadriť tá istá myšlienka?
Na záver jeden citát: „There is nothing to writing. All you do is sit down at a typewriter and bleed.“ Ernest Hemingway
Veľa šťastia s písaním!
