
Telku si zapínam sám
a pozerám na film
pri ktorom plačem,
zúrim, smejem sa
a rozmýšľam
Myslím na to
že ráno ma nikto nezobudí
Myslím na ľudí
ktorým niekto večer povie rozprávku
Do parku
radšej nechodím
Je tam príliš veľa dvojíc
pre všímavého jedinca
a jedna lavička je prázdna
ako anonymné portréty na minciach
ktorými v búdke kŕmim telefón
a podplácam diaľky
(tie, v ktorých sa ona stratila)
Som na nich závislý
až ma to bolí
až mi to nemyslí...






