Puška mi mieri do ľavého oka
z juhu sa šíria poplašné správy
zdraví sa zdravia pokojne
Môj hlas sa stráca vo vojne
nekonečnej ľudskej riavy
a moje rozbehy tlmia stovky blokád
Absurdné?
Ani nie
O čom to hovorím
keď bežím neviem kam?
Dýchaj zhlboka!
vravieva život tréner
a hovor zreteľne dodáva doktor osud
Odsúď ma!
na život v rade
na výstrel dobrého slova
na čakanie ne niečí hlúpy úsmev
na veľkodušnosť úplatkárskych rúk
na zdvihnutý prst múdrejších a mocných
Komédia
Teátro
Hluk
V kúte izby bojujem o svoje ticho
Vypľúvam zubadlo
a hádžem opratami o zelené steny normálu
Vyliezam z obalu roboopa
do najtrinástejšej komnaty vzdoru
Porucha správania na mojej adrese
už beztak plnej porúch...
Nik však nevidí to čo ja:
upírov s anjelmi na plese
keď tichý tlkot srdca sa zmenil na countrybál
Som (hovoria oni) asociál
Symbol nebezpečnej míny
Iný!
Potenciálny šírič nevier
ľavou nohou do myšlienok vstúpil
Hlúpy!
Rbelant čo utiecť
z izieb istoty sa strojí
Chorý!
