
Kostra stojí na pódiu
v kostiach
drží ľudskú hlavu
Kostry sedia a tieskajú
Ešte nikdy
budúcnosť tak dobre
nepoznala minulosť
Kostry sedia a tlieskajú
už nikdy
sa neopýtajú prečo byť a prečo nebyť
Po divadle sa kostry roz
chádzajú v názoroch
Po divadle sa kostry roz
chádzajú domov
a Hamlet ide na večeru






