Budú sa smiať
ľudia na konci storočia
z naších predstáv o zajtrajškoch?
A krútiť hlavou po nociach
ako sme len mohli byť
tak naivní
a hlúpi?
Radšej tak
ako od smútkov sa upiť
že sme im nenechali nič
čo by stálo zato
keď sme v role katov
nectili budúce túžby vnukov
Kto teda vysvetlí
aký vážny máme úkol?
Že múdrosťou najkrajšou
bude to
ak ľudia na konci storočia
sa budú smiať
z naších predstáv o zajtrajškoch