
To, čo sa zmeniť už vôbec nedá
všetko čo som povedať chcel
a nepovedal
to, čo som hovoriť chcel
a nevravel som
to stále vystiera za mnou ruky
Ako strom
Všetko čo bolo, nebolo a bolelo
(myšlienky gradujú v rytme Bolero)
sa ťahá za mnou
ako tieň Ako nebeský chvost kométy
A výčitky svedomia
všetky tie Neviem – Áno – Viem
ma občas zbičujú
a nútia sa zamyslieť
kam takto doletím
Keď minulosť
je ako vrecká s pieskom
čo nemožno len tak z balóna vyrútiť
A ľahkovážny letec
- to predsa nie som!
Sú súčasťou môjho ja
Všetky
Všetky tie odlietané minúty






