
Na chrbte som vtedy nosil múku
prechodný stupeň chleba
Bol som tak mladý!
Do ohňa som strkal ruku
do vášnivo-bolestných sa púšťal debát
vtedy som ešte veril!
Že svet sa zmeniť dá
že stačia odvážne činy, slová
Revolúcie neboli po ruke
tou cestou som sa nevydal
Ale to, čo sa dialo bol iba prázdny obal
len také pozlátko...
Na vekom odskúšané trhliny
nový náter ilúzií, naivný závan vášne
No aj napriek tomu, mi ruky smrdia od hliny
modelujem svoj svet. Vnútorný.
Svoje básne
Na chrbte som vtedy nosil svet
ako bájny Atlas, ako Herakles
Bol som dôvery verný zved
Bol som. Bol. A neviem, čo som dnes






