Pred siedmimi rokmi švédski vedci náhodou našli v čipsoch akrilamid. Zohrejte akýkoľvek výrobok obsahujúci škrob na viac ako 120 stupňov celzia, a vytvoríte molekulu, ktorá môže pri vysokých koncentráciách spôsobiť rakovinu nervového a reprodukčného systému. Nemecká agentúra pre potravinovú bezpečnosť vtedy spustila poplach a urobila prvý a dlhý - ide o 73 položiek - zoznam potravín, ktoré ju môžu obsahovať: hranolky, kornfleksy, krekry, sladké sušienky, muesli, salámy, instantné kakaové nápoje, káva, pivo...
Európska komisia dokonca požiadala potravinársky priemysel, či by neskúsil zmeniť svoje výrobné postupy tak, aby minimalizoval koncentráciu akrilamidu v ľudskej potrave. Ale hlavne: akrilamid si na mušku zobralo 24 vedeckých tímov zo 14 krajín v rámci programu „Heatox". Skúmali, skúmali až zistili, že v potravinárskom priemysle tak rozšírená tepelná úprava vstupov obsahujúcich škrob generuje zhruba 800 chemických látok, z toho až 50 možných karcinogénov alebo genotoxínov.
V roku 1990 profesor na kodaňskej univerzite a lekár Niels Skakkebaek zistil, že za posledných päťdesiat rokov kvantita spermatozoidov u mužov v jeho krajine klesla o polovicu. Počet prípadov rakoviny semenníkov za posledných šesťdesiat rokov zaznamenal nárast 400%. Biológ Lou Guillette u aligátorov na Floride spočítal, že až z polovice vajíčok populácie jazera Apopka (už dávnejšie kontaminovaného insekticídom) sa nevydriapu mladé jaštery schopné prežiť. Profesor Heyes si posvietil na žaby v prostredí kontaminovanom vraj neškodným herbicídom atrazínom. Už pri minimálnych množstvách sa z žubrienok stávali hermafroditi. Vedci sa teda zamerali aj na ďalšie syntetické estrogény, ako bisfenol A, používaný pri výrobe cumlíkov, baliacich materiálov, aj detských fliaš z umelej hmoty... a našli súvislosť s fenomenálnym nárastom prípadov rakoviny prsníka u žien (1 k 20 v roku 1960, 1 k 8 dnes).
Za posledných päťdesiat rokov bolo na trh uvedených 25000 nových chemických výrobkov a látok.
