Milan Jaroň
Ľud ťa nesmie znenávidieť, ani tebou opovrhovať
O našej polícii si už dávno nerobím žiadne ilúzie. V najlepšom prípade plní príkazy. Tak napríklad včera pred prezidentským palácom zjavne plnila príkazy čínskej ochranky.
O našej polícii si už dávno nerobím žiadne ilúzie. V najlepšom prípade plní príkazy. Tak napríklad včera pred prezidentským palácom zjavne plnila príkazy čínskej ochranky.
Na podklade informácií z francúzskeho týždenníka Le Canard enchaîné.
Klesá spotreba mlieka? Spustíme kampaň: pite mlieko! Čo na tom, že súčasné „mlieko" má s mliekom spoločnú už asi len farbu.
Košický prípad je hanbou policajného zboru Slovenskej republiky. Ale ide o viac. Alebo čo Packa nechápe.
Kačací výpek na podklade informácií z francúzskeho týždenníka Le Canard enchaîné
Alebo: buďme konštruktívni a hľadajme zmier.
Bohu vďaka? Asi za to, že môžem chodiť do školy. Že som u dobrých ľudí. Asi len za to. Za tú robotu určite nie. Aj za tých pár voľných chvíľ, nejaký pekný víkend, raz za čas idem do kina. Bohu vďaka, niekedy si idem zahrať s kolegami bowling, málokedy. Za takéto chvíle som momentálne vďačný. Aj keď na Boha neverím. Ale ináč aj o sympatickom Jánovi Slotovi, Maďaroch, Rómoch, homosexuáloch a radikálnej férovosti v politike.
Keď účel svätí prostriedky, tak presýtenie vizuálnou brutalitou vraj možno prebiť len ešte väčšou brutalitou. Odtiaľ dych vyrážajúca fotografia rozpáraného ľudského plodu na ruke ako rukolapný dôkaz vraždy. Údajne mala len vzbudiť diskusiu, v najlepšom prípade zachrániť čo i len jeden jediný život. Preto majú jej zadávatelia svedomie čisté, ako ľalia: tvrdia, že takto bojujú proti kultúre smrti. Táto kampaň však neupriamuje, ale odvádza pozornosť od podstaty veci.
Je síce anonymný, ale mladý, je to robotník v mekke slovenského priemyslu, je jedným z mnohých, na ktorých názor sa nik nepýta, ktorý nemá priestor na vyjadrenie svojej mienky ani v novinách, ani v televízii, už z toho titulu, že je bez titulu a tých správnych konexií. Ako žije? V akých podmienkach pracuje? Čo ho poháňa? Čo ho motivuje? Čo vie a čo si myslí npkd. o dôchodkovej reforme? O potratoch? O odboroch? Koho by volil a prečo?
Je síce anonymný, ale mladý, je to robotník v mekke slovenského priemyslu, je jedným z mnohých, na ktorých názor sa nik nepýta, ktorý nemá priestor na vyjadrenie svojej mienky ani v novinách, ani v televízii, už z toho titulu, že je bez titulu a tých správnych konexií. Ako žije? V akých podmienkach pracuje? Čo ho poháňa? Čo ho motivuje? Čo vie a čo si myslí npkd. o dôchodkovej reforme? O potratoch? O odboroch? Koho by volil a prečo?
O školstve sa v médiách informuje a diskutuje ad nauseam: rušenie škôl, národnostné prekáračky, prezradenie všakovakých testov, spoplatnenie vysokoškolského štúdia pre všetkých či len pre externistov, jóga versus katechizmus, porovnávacie tabuľky, negramotnosť našich stredoškolákov v porovnaní s ich rovesníkmi z iných krajín, mizerné platy, odliv pedagógov, chýbajúce peniaze na kúrenie, periodické vzývanie mantry obsahovej reformy… Do rúk sa mi náhodou dostala učebnica literatúry pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl od prof. PhDr. Viliama Oberta, Csc., PhDr. Márie Ivanovej, PhDr. Jozefa Špačeka, PhDr. Márie Bátorovej, Csc. Tie tituly sú v tomto prípade priťažujúcou okolnosťou.
Pri príležitosti diskusie dňa 15.02.2007 v Bratislave, aj s Ignácom Romsicsom, autorom knihy Trianonská mierová zmluva (Kalligram 2001), na tému možnosti zbližovania protikladných náhľadov na tie isté dejinné udalosti.
Biskup Gojdič, kňaz Gallo, sestra Šinská: Nebojme sa načúvať tlkotu srdca!
Süskindova postava je impozantná: za svojim cieľom ide do slova a do písmena cez mŕtvoly. Podľa toho, čím si čitateľ zdôvodní tento postup sa z Grenouille stáva hrdina buď obdivuhodný alebo hrôzostrašný, najlepšie oboje zároveň. Ak teda čitateľ, alebo ešte viac filmový divák pod silným dojmom z plastického stvárnenia príbehu, podľahne nutkaniu stotožnenia sa s fiktívnou postavou, Grenouille mu môže imponovať, alebo ho až slastne znepokojovať.Lenže téma si zaslúži viac ako len dalšie z nespočetných svedectiev o morálnej dimenzii autorského diela a moralistickom ohraničovaní umenia.
Keď u Piusa XII slovenskí predstavitelia sondovali priechodnosť voľby kňaza Jozefa Tisa za hlavu štátu, Pápež vraj obmedzil svoje stanovisko na vyjadrenie obavy, že prípadný tieň jeho politického zlyhania by padol na církev ako takú. Samotný Jozef Tiso údajne túto obavu označil za neopodstatnenú. Súdiac podľa niektorých reakcií jeho následovníkov sa Tiso očividne zmýlil. Veď ako inač chápať ten výkrik pod paľbou kritiky: Nebyť toho, že to bol katolícky kňaz, tak sa v tom na Slovensku už dávno nikto nepiple! Lenže hlboko sa zmýlil aj samotný Pius XII.
Už prekvapujúco dlhý čas živia Eduard Kukan a Ján Kubiš mediálnu prestrelku na tému odvolávania stranícky nominovaných veľvyslancov. Pozoruhodné je to najmä preto, že v podstate sporu ide o prkotinu: novému ministrovi jeho predchodca nevytýka nič okrem nevyberaných spôsobov.