Kravy sa prestávajú pásť. Do gágorov superproduktívnych výrobných jednotiek (až 10000 litrov mlieka ročne) v hypermoderných kravínoch sypú superpalivo z kukurice, sóje (často geneticky modifikovaných) a pšenice, k tomu vitamíny z chemickej syntézy ropy, a keď treba aj antibiotiká (viac než treba, pre istotu). Výsledok? V mlieku, masle, mäse je napríklad veľa omega-6 mastných kyselín, a takmer žiadne omega-3 mastné kyseliny, čo pre ich dlhodobých konzumentov znamená zvýšené riziko výskytu rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení.
Podľa poslednej správy francúzskej agentúry pre potravinovú bezpečnosť, v roku 2007 francúzsky dobytok celkovo schrúmal 1297 ton antibiotík. O 87 ton viac ako o rok predtým. Lenže malo to byť menej. Od roku 2006 je totiž zakázané používať antibiotiká ako kŕmny doplnok pre rýchlejšie naberanie váhy. Zdá sa teda, že keď svoj dobytok „liečia", chovatelia preháňajú dávkovanie. Napríklad spotreba antibiotík u prasiec narástla o 8%, kým ich počet sa zväčšil len o 0,7%. Najväčšia porcia (10,35%) sa ušla králikom. Na kilo králičieho mäsa výrobca spotrebuje sedemkrát viac antibiotík ako na kilo bravčového, a tridsaťdva krát viac ako pre kuracinu alebo morčacinu. Keď sa nabudúce budete cítiť nachcípaný, dajte si králika na smotane.
Ozaj, antibiotiká: čím viac a čím silnejšie, o to odolnejšie a agresívnejšie vírusové mutácie. Prvá oficiálna ľudská obeť prasacej chrípky bol päťročný chlapec z La Glorie v Mexiku, kde americká firma Smithfield Foods vlastní jednu z vôbec najväčších tovární na bravčové. Svetová jednotka v obore tam chová a spracováva 950000 prasiat. Už pred piatimi rokmi Jean-François Saluzzo zo Svetovej zdravotníckej organizácie varoval, že priemyselné parky na chov kuriat alebo prasiat predstavujú dokonalé prostredie pre mutovanie vírusov a ich pandemické šírenie. Kým sa všetci v panickom strachu vrhajú do lekární po lieky, nikto sa nepýta, kde, ako a prečo najnovší chrípkový vírus vlastne vznikol.
