Do Bruselu - pre srandu králikov!

Jedna priateľka už v Auguste 2004 prešla sitom konkurzu, a dostala sa na rezervnú listinu Európskej Komisie. Svedomito sa na konkurz pripravovala, podriadila mu rok svojho mladého života. Mala šťastie: ešte v tom istom roku sa jej ozvali, že pre ňu majú fajn ponuku, nech teda priletí na pohovor. Priletela, absolvovala lekársku prehliadku, došla na patričný úrad, a žasla: sekretárka jej oznámila, že človek, ktorý ju pozval na pohovor je neprítomný, a že nevie, čo si s ňou počať. Horúčkovito hľadali niekoho, kto by mohol dotyčného zastúpiť. Naveľa niekoho vytiahli z nejakej porady. Za pár minút bolo jasné, že pre ňu žiadnu prácu nemajú.Mala naozaj šťastie – zavolali jej behom prvého polroka 2005 ešte raz. Medzitým si síce našla prácu v súkromnom sektore, ale záujem zo strany Európskej Komisie potešil. Škoda len, že ponúkaná práca absolútne nezodpovedala ani v konkurze nekompromisne testovaným schopnostiam, ani ambíciam cieľavedomej mladej ženy, ktorá si medzitým začala zariaďovať život inak. Nevadí, aspoň absolvovala znovu veľmi dôkladnú lekársku prehliadku.Šťastie mala ale aj naďalej, na sklonku roka 2005 sa jej ozvali znova. Vraj, že keď už má na daný dátum dohodnutý jeden pohovor, nech sa dostaví aj na druhý. Priateľka na telefón pozerala ako teľa na nové vráta. Ešteže jej ten úradník náhodou povedal, že si ju podľa všetkého pozvali na pohovor bez jej vedomia aj ďalší záujemcovia z Komisie. A tak si kúpila letenku a chystala sa znova do Bruselu.Ale čo čert nechcel, v ten večer, keď mala odletieť, bola na bratislavskom letisku taká hmla, že všetky lety zrušili. A tak musela priateľka zrušiť aj na druhé ráno dohodnuté termíny, a preložiť ich na neskôr. Ako áno, ako nie, ešte v ten týždeň dostala od Komisie elektronickou poštou list, v ktorom jej poďakovali za pohovor, a konštatovali, že po dôkladnom zvážení jej kandidatúry, preštudovaní jej profilu a rozbore pohovoru jej s ľútosťou oznamujú, že si ju nevybrali.Dobre sme sa na tom zasmiali. Zaspomínal som si na to, čo som z úradníkov v postkonkurznej eufórii vytiahol ja, keď som sa s entuziazmom snažil „predať sa“ na všetkých možných úradoch: neboli naplánované, a potom ani odklepnuté peniaze pre úspešných kandidátov z nových členských krajín. Nie je vytvorený prijatým kandidátom zodpovedajúci počet voľných miest (to sa ešte nebavíme ani len o zmysluplnosti funkcií a náplni práce). Prednosť pri každom voľnom poste musia dostať záujemcovia, ktorí už sú úradníkmi, a túžia po zmene... Keby sa v tom povŕtali novinári, bohviečo by ešte vyšlo na povrch.Jedno je isté: platnosť rezervných listín bola predĺžená do konca roka 2006. Európska Komisia hlási, že nábor pokračuje nevídaným tempom. Ľutujem všetkých tých, ktorí s Bruselom naozaj počítali, ktorí sa na prípravu konkurzu pečlivo pripravovali, podriadiac tomu všetko, a dodnes nevedia, na čom sú.