Vodca vs Zvodca Malomeštiakov III

Sloboda aj nesloboda sú v konečnom dôsledku dve protichodné modality ľudského spolunažívania. Takmer rukolapne to môžno ozrejmiť nevoľníctvom. Nevoľník je ten, ktorého vôľa nepripadá pri rozhodovaní (dokonca ani pri rozhodovaní o ňom samom) do úvahy. Človek zbavený vôle, ktorý je len nástrojom v rukách svojho pána, človek, ktorého existencia má opodstatnenie len za predpokladu, že je užitočný pre toho, komu patrí, respektíve toho, kto mu umožňuje biologicky prežívať. Spoločenské pnutie na rozhraní slobody a neslobody je konštantou v našich dejinách. Otroctvo bolo nutným predpokladom slobody občanov gréckych miest. Jean-Jacques Rousseau to čiastočne zhrnul takto : « U Grékov ľud robil sám všetko, čo mu prináležalo : neustále bol zhromaždený na námestí. Žil v teplom podnebí, nebol chamtivý, prácu zaň vykonávali otroci, on sa zapodieval výsostne vlastnou slobodou. My, čo nemáme tieto ich výhody, ako si zachovať tie isté práva ? […] Akože ! Sloboda sa udržiava len vďaka otroctvu ? Možno. » Venovať svoj čas rozmýšľaniu, debatám na Agore, zákonodarstvu, umeniu a zdokonaľovaniu svojho umu, vkusu a tela mohli len tí, ktorí boli oslobodení od každodenných « ekonomických » starostí. Antickí Gréci nežili v porobe, pretože neboli spútani robotou - mali na ňu ženy (sic) a otrokov. Ale aj Aristoteles rozmýšľal nad tým, ako vysvetliť ten rozdiel medzi ľuďmi. A došiel k názoru, že ak je niekto otrokom, tak je to kvoli jeho prirodzenosti... Toť, čo okolo seba videl Marx : spoločenské zriadenie v ktorom bolo kvantum námedznej pracovnej sily (proletariát) vydané na milosť a nemilosť vlastníkom výrobných prostriedkov (kapitál). Pracovná sila, jediná schopná vyrobiť nadhodnotu (a teda bohatstvo), za odmenu dostávala len toľko, koľko spotrebovala na načerpanie dostatku síl na ďalšiu prácu. Povedané v kontexte aktuálnych protestov francúzskych študentov : existencia zamestnancov bola z pohľadu zamestnávateľov redukovaná na vzťah medzi kvalitou a cenou ich pracovnej sily. Zamestnanci boli odcudzení svojej ľudskosti – práca im neumožňovala realizovať sa, museli brať to, čo bolo v ponuke, aj keď z toho ledva vyžili. Akékoľvek vyššie ašpirácie boli odsunuté na neurčito. Odvtedy sa chvalabohu veľa vecí zmenilo k lepšiemu. Ale pravdupovediac, dnes akokeby sa niečo z tej doby predsalen opäť objavilo. Zo všetkých strán akokeby sa ozývalo : makaj, odriekaj si, šetri, pracuj na sebe, vypracuješ sa, dostaneš viac, a zostane ti aj na sofistikovanejšiu spotrebu. Nekonzumuj hneď, ušetrené investuj, akumuluj, staň sa kapitalistom voči sebe samému – premeň svoju vlastnú pracovnú silu na kapitál. Budeš úspešný ! A potom sa staneš tým, čo ostentatívne skonzumuješ. Toť, čo okolo seba dnes s určitosťou môžeme pozorovať my, perom Rousseaua : «Akonáhle služba verejnosti prestáva byť ústrednou činnosťou občanov, akonáhle sú ochotnejší venovať veci peniaze, ako vlastné úsilie a čas, štát stojí pred vlastným zánikom. Treba ísť do boja ? Zaplatia si vojakov a zostanú doma. Treba ísť na poradné zhromaždenie ? Menujú si zástupcov a zostanú doma. A tak míňajúc peniaze a podliehajúc vlastnej lenivosti, konečne majú armádu na zotročenie vlasti a štátnych predstaviteľov na jej zapredanie. […] V dobre riadenom štáte sa každý ponáhľa na zhromaždenia, v opačnom prípade sú nohy ako z olova, pretože nik sa nezaujíma o to, čo sa tam deje, každý predpovedá, že spoločná vôľa tam tak či tak neprevládne, a nakoniec je každý zavalený starosťami o domácnosť. Dobré zákony privádzajú ešte lepšie zákony, zlé zas horšie. Akonáhle niekto ohľadom záležitostí Štátu riekne : « Prečo by ma to malo zaujímať ? », treba počítať s tým, že Štát je stratený. » Blahobyt, lenivosť – úskalia to slobody. Nuž nemôžeme sa jej zriecť, tak ako sa nemôžeme zriecť vlastného rozumu. Kto by sa o to pokúsil, možno ho kľudne označiť akurát tak za nesvojprávneho. Ale predsa… Čítajte so mnou, čo Rousseau písal v XVIII storočí : « Anglický ľud si navráva, že je slobodný, a veľmi sa mýli. Slobodným je len počas volieb členov parlamentu : akonáhle voľby končia, stáva sa otrokom, nie je ničím. K tým krátkym chvíľam slobody : tým, ako s ňou náraba si zaslúži, aby ju stratil. »