Keby ružou bol som, nie raz rozkvitol bych,
Ročne aj štyrikrát kvietok by rozvil som,
Rozkvitol bych deťom, rozkvitol bych ženám,
A láskam pravdivým, veciam pominutým.
Keby bránou bol som, tak vždy otvorenou,
Každého bych vpustil, jedno odkiaľ prišiel,
Nepýtal by som sa: ktože teba poslal,
Vtedy bych bol šťastný, keby vošiel každý.
Keď už oblokom byť, tak oblokom veľkým,
Urobiť svet zjavným, jasne viditeľným,
Oči chápajúce, oči odklínacie,
Vtedy bych bol šťastným, zoči voči všetkým.
A ulicou bol bych len bytostne čistou,
Každý Boží večer svetlom vykúpanou,
Pod tupým hrmotom ozubených pásov,
Rozborila by sa plačúca zem moja.
Keby zástavou bol, nikdy by som nevial,
Hocktorému vetru by som odporoval,
Vtedy bych bol šťastný, keď by som sa napol,
A nebol len hračkou všakovakých vetrov.
