Čo sme si navarili, to si aj zjeme

V politike platí, že vlastné záujmy sú prvoradé. A Spojené Štáty Americké v dodržiavaní tejto zásady za Európou nijako nezaostávajú. Ani v prípade deklarácií o vznešených cieľoch útoku na Irak tomu nie je inak.Nemusí pritom nutne ísť len o ropu. Dá sa uvažovať aj o tom, že prvotnou a hlavnou motiváciou Američanov bola a je národná bezpečnosť. Opäť: nielen bezpečnosť dodáviek ropy a stabilita cien tejto strategickej suroviny, ale bezpečnosť pred násilnou agresiou.Teroristický útok na World Trade Centrum 11 Septembra 2001 bol vykonaný prevažne občanmi Saudskej Arábie. Saudská Arábia je teokracia, a spoločnosť, v ktorej dominantnú úlohu hrajú vyznavači wahabizmu. Fundamentalistickejších moslimov snáď na tejto planéte ani niet. V každom prípade žiadna z obdobných siekt nedisponuje toľkými finančnými zdrojmi, ako práve wahabiti. Zhrnuté: o demokracii a ľudských právach v Saudskej Arábii ani nechyrovať. Napriek tomu Spojené Štáty Americké už od tridsiatich rokov minulého storočia pestujú s dynastiou Saud vynikajúce obchodné a politické vzťahy. Američania získali koncesie na výnimočne bohaté ropné polia, Saudská dynastia zas vojenskú ochranu, medzinárodný štatút, a záplavu petrodolárov, ktorých časť používa na nákup americkej bojovej techniky a vlastnú réžiu, a časť na budovanie modernej infraštruktúry, platenie cudzincov za podradné práce, na chod stále početnejších wahabistických madrás, investovanie do kľúčových zahraničných spoločností (nakupovanie politického vplyvu), ako aj podporu nespočetných islamských dobročinných organizácií po celom svete. A práve z týchto dobročinných organizácií sa v mnohých prípadoch v poslednej dobe vykľuli práčky a presmerovačky peňazí na nekresťanské účely.Pre americký útok na Irak existuje jedna zaujimavá interpretácia. Američania si akože po 11 Septembri uvedomili, že si počas studenej vojny na hrudi vychovali klbko zmijí (radikálny islám, ktorého bojovníci prinútili Sovietov priznať porážku), a tak sa rozhodli im vypáliť hniezdo. Najprv sa všetky sily vrhli na Afganistán, ktorý v susedstve atómového Pakistanu predstavoval očividné nebezpečenstvo. No a potom sa potajomky začalo mieriť na petrodolárové finančné centrum islamského terorizmu: Saudskú Arábiu. Irak má mať dostatočné zásoby ropy na krátkodobé vykrytie prípadného výpadku saudskej produkcie. Z tohto pohľadu situácia vyzerá zle: Irak je na pokraji občianskej vojny, Irán sa za každú cenu snaží dopracovať k atómovej bombe, islamský militantizmus naberá v celom regióne na sile... Spojené Štáty Americké (aj Európa) sú naďalej nútené podporovať súčasných „umiernených“, „pro-západných“ lídrov (z pohľadu mnohých obyvateľov Pakistánu, Egypta, Palestíny, Jordánska... obyčajných zapredancov a uzurpátorov), ktorí čím ďalej tým ťažšie môžu odolávať tlaku zdola... Scenár posledných palestínskych volieb sa bude opakovať, a šíriť. Pasca sklapla. Z pohľadu stále rastúceho počtu predovšetkým Sunnitov nie je Osama Bin Ladin opovrhnutiahodný, zákerný terorista. Je mimoriadne dôležité pochopiť, že karikatúra, ktorú z neho urobili západné médiá, sa vonkoncom nezhoduje s obrazom, ktorý získava v moslimskom svete. Pred prvou irackou vojnou vraj z Afganistánu navrátivší sa Osama Bin Ladin navrhol dynastii Saud odstrániť Saddáma Husseina bez pomoci „neveriacich“. Prítomnosť amerických vojsk na pre moslimov posvätnej pôde totiž bola a zostáva pre rigoróznych moslimov absolútne neprijateľná. Presviedčal teda saudských potentátov, že je schopný do boja vrhnúť 100000 mudžahedínov proti irackým tankom, a tak ako Sovietov, poraziť ich „silou viery“. Vtedy sa mu vysmiali do očí, ako bláznivému horlivcovi. Na koľko možno odhadovať Bin Ládinov potenciál dnes? Kto len trochu porozmýšľa v týchto súvislostiach určite pochopí, že je našou psou povinnosťou jednať s predstaviteľmi hnutia Hamas. Opak by znamenal, že sme sa nechali vmanévrovať do situácie, z ktorej niet iného východiska, ako boj. Lenže boj kvoli čomu, a proti komu?