Keď 13 marca Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy na konci stretnutia G20 ohlásili vôľu začať spoločne sťažovať európskym daňovým rajom existenciu, francúzskemu ministerstvu financií zatrnulo. Netýka sa to totiž len Rakúska, Švajčiarska alebo Luxemburgu, ale aj monackého kráľovstva.
Monako: 8000 obyvateľov, 350000 bankových kont, 80 miliárd eur, nad ktorými podľa zmluvy z roku 1963 drží dohľad francúzska centrálna banka, a ktoré sa započítavajú do francúzskej platobnej bilancie. Už dávnejšie Princ Rainier III, otec súčasného monackého vladára, prezradil, že dve tretiny z fondov spravovaných v Monaku sa točí v obehu francúzskeho hospodárstva.
Podľa vysokých úradníkov z Bercy sa časť z nich práve presunula do Singapúru. Tiež sa im nepáči fakt, že kým Spojené Štáty Americké tlačia na európske daňové raje, o tých svojich v Delaware, na Floride či v Paname zanovito mlčia.
Okrem toho.
Zisky štyridsiatich najväčších spoločností kótovaných na parížskej burze sa v roku 2008 prepadli o 41%. Nimi vyplatené dividendy však klesli len o 8%. Celkovo na dividendy vyčlenili 64% zisku - 37,5 miliárd eur. Sú to peniaze, ktoré sa tieto firmy rozhodli nezainvestovať do vlastného rozvoja a neprerozdeliť medzi svojich zamestnancov v podobe prémií alebo zvýšenia platov. V TOP 5 k akcionárom najštedrejších sú pritom až štyri bývalé štátne podniky: Total (5,4 miliárd eur dividend), GDF-Suez (4,9), France Télécom (3,7) a EDF (2,3).
Zaujimavé je aj to, že až 720 miliónov eur dividend si za rok 2008 pripíšu dvaja miliardári, spolumajitelia holdingu Groupe Bruxelles Lambert (najväčší súkromný akcionár Totalu, GDF-Suezu a iných) Belgičan Albert Frère a Kanaďan Paul Desmarais. Obaja sú prominentnými „kamarátmi" súčasného francúzskeho prezidenta, ktorý im krátko po nástupe do funkcie udelil rad čestnej légie.
