Len týždeň pred epizódou v búdke s elektrickými rozvodmi médiá napríklad vôbec nezaznamenali inú naháňačku s tragickým koncom, na konci ktorej policajti čelia obvineniu, že spôsobili smrteľnú nehodu na mopede unikajúcich pubertiakov... Banálne je aj to, čo nasledovalo: v štvrti, z ktorej chlapci pochádzali, to začalo vrieť, a gangy využili príležitosť na zádrapku. Len potom to nejako začalo prerastať obvyklé rozmery. Minister vnútra Sarkozy totiž svojou veľkohubosťou prilial olej do ohňa, vzápätí v jednej mešite buchol granát so slzným plynom. A už sa to vezie: gangy v celom Francúzsku začali hrať Sarkozyho hru – hráš sa na tvrďasa? Dobre, uvidíme, kto z koho. Keď sa jednej štvrti podarí za jednu noc podpáliť dvadsať áut, susedná štvrť ich musí podpáliť aspoň päťdesiat. V Clichy strelili do policajného auta revolverom? V Aulnay sous Bois sú tvrdší: vytiahli na polišov brokovnicu...
Vo Francúzsku v sídliskách typu Petržalky žijú chudobní ľudia. Zákonite teda aj mnohí prisťahovalci, respektíve ich potomkovia, ktorí sa nedokázali, alebo im nebola dožičená možnosť vyšvihnúť sa na vyšší stupienok spoločenského rebríčka. Lilian Thuram, alebo Zinédine Zidane by to určite okomentovali zhruba takto: „všetci sú vraj plnohodnotnými Francúzmi, ale všetci sa nemôžu stať futbalovými hviezdami“. Francúzsky integračný model, postavený predovšetkým na školskom systéme, je už roky rokúce bezradný. Len nedávno (dnes už bývalý) minister školstva Luc Ferry priznal, že miera negramotnosti obyvateľstva každým rokom stúpa. Miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl neklesá.
Tie sídliská sa za tie roky rokúce stali v podstate getami, presnejšie povedané zónami bezprávia: mestská hromadná doprava, policajti, sanitky a ani len požiarnici tam nechcú chodiť, pretože im od bánd už jedenásťročných výrastkov hrozí ublíženie na zdraví. Podotýkam, že podľa etnického pôvodu alebo vierovyznania tam žije veľmi nesúrodá zmes ľudí. Spoločnú majú predovšetkým chudobu, „kultúru“ násilia a bezvýchodiskovosť. Redaktor TASR sa teda mýli, a s ním aj jeho kolegovia z verejnoprávnych médií: to, čo sa vo Francúzsku dnes deje nejde na vrub arabskej neprispôsobivosti, či moslimskej rozpínavosti. Zodpovednosť nenesú „prisťahovalci zo severnej Afriky, ktorí sú v prevažnej väčšine moslimského vierovyznania“ ale niekoľko generácií politikov všetkých strán, ktoré mali v rukách moc, a zlyhali.
Je to ako gordický uzol. A tak sa čím ďalej tým viac ozýva: kde je novodobý Alexander? Alexander bol vraj krpec, a škúlil. Nicolas Sarkozy je tiež krpec, a kríva. No Alexander zomrel podstatne mladší. Chirac, de Villepin a Sarkozy sa tak dlho navzájom podrážali, až sa im situácia vymkla spod kontroly. Francúzsko dnes so zatajeným dychom sleduje, ako sa požiar rozrastá. Každý tuší, že krajina môže zhorieť do tla.
A možno už z podstatnej časti zhorela: v getách niet slobody, rovnosti ani bratstva.
