Obdobný problém Američania riešili už v prípade vietnamského konfliktu. Vtedy išlo ľuďom ako Kissinger o to, aby Sovietsky Sväz pochopil, že s Amerikou nie sú žarty, a že keď treba hoc aj krvácať, americká demokratická vláda ustojí masové protesty vlastných občanov. No a Amerika krvácala, aby sa nakoniec z Vietnamu stiahla... porazená.
Ktorú veľmoc chcú však pentagónski Jastrabi presviedčať o americkej odhodlanosti dnes?
Kto by im aj uveril, keď kategorickým imperatívom strategických plánovačov je šetriť životy amerických vojakov?
Chápe niekto vôbec súčasnú politiku Spojených Štátov Amerických na Strednom Východe?
Boj proti terorizmu? Teroristov pribúda, ako na bežiacom páse.
Zbrane hromadného ničenia? V Iraku neboli.
Proliferácia nukleárnych zbraní? Irán má dnes viac dôvodov vyzbrojiť sa jadrovými hlavicami, ako kedykoľvek predtým.
Kontrola nad ropnými poľami? Čierny trh s irackou ropou prosperuje. Do deväťdesiatych rokov Saddám Husajn, vtedy ešte priateľ a spojenec proti iránskej mullokracii, za petrodoláre nakupoval zbrane od Američanov, Francúzov, Sovietov... atp. Kto má dnes kontrolu nad krajinou?
Nastolenie demokratického režimu? Ak decembrové voľby podľa demografických predpokladov vyhrajú Šiíti, Irak prepadne islamizmu. Ak decembrové voľby Šiíti nevyhrajú, nebudú demokratické, a vypukne protiamerické povstanie, oproti ktorému budú súčasné atentáty prechádzkou sadom perzských ruží.
Situácia v Iraku sa vyhrocuje: západní diplomati poukazujú na postupnú „konfesionalizáciu“ irackej spoločnosti, ako aj na čím ďalej tým zreteľnejšie predzvuky občianskej vojny. Úspešné budovanie „novej“ irackej armády a polície, ktoré by mali v dohľadnej dobe prebrať kontrolu nad poriadkom a bezpečnosťou v krajine, je mýtus. Pod tlakom okolností sú Američania nútení nadbiehať kádrom Saddámovho režimu...
Bushov štáb spustil mechanizmus samočinne sa uskutočňujúcej predpovede. Tématika terorizmu pod značkou Al-Kajdá je v porovnaní s geopolitickými implikáciami irackej vojny len mediálnou bublinkou. Nepriateľa si práve teraz vytvárame, My, potomkovia poddaných kresťankých vladárov. Spomínam si na Goyov obrázok: „Spánok rozumu vytvára netvorov“. Páni Kukan a Dzurinda by veru mali pomeditovať nad situáciou, do ktorej zatiahli Slovenskú Republiku, a vycúvať – tvár už stratiť nemôžu.
