Či sa to slovenským intelektuálom páči alebo nie, volebná kampaň nie je o posolstvách, hlbokej diskusii, hodnotových sporoch ani o civilizačných stretoch. Je o reklame. Veď je to kampaň. Realita produktu - jeho parametre, kvalita, užitočnosť - je vedľajšia. Rozhodujúca je kvalita vzťahu medzi produktom - kandidátom a rozhodujúcim okruhom konzumentov - voličov.
Tak sa skladá mozaika pri vytváraní väčšiny. V skutočnosti nejde o väčšinu absolútnu ale relatívnu. Rozhodujúce je to percento naviac oproti konkurencii. U niekoho vzbudiť túžbu, u niekoho vieru, alebo dôveru, alebo očakávanie - vzbudiť a udržať, aby bolo možné mobilizovať, teda rozhýbať, teda ovládať. Lebo vzťah je puto, a puto je stelesnením moci. Kandidát púta, aby mohol pripútať a v prípade volebnej výhry na vrchole moci aj spútať.
Preto keď Peter Javúrek ľutuje Radičovej „inotaje", vydáva svedectvo iba o vlastných očakávaniach a predstavách, o vlastnom libide. Jaro Drobný mu mimovolne pripomenul, že sa stal obeťou reklamnej kampane. Gašparovič totiž nie je verným obrazom väčšiny z nás, je len inkarnovanou štylizáciou predstavy o väčšine, ktorá môže roz-hodnúť, teda pre-roz-deliť moc. Rovnako ako Radičová nie je verným obrazom osvietenej elity, ale len inkarnovanou štylizáciou inej predstavy o väčšine, ktorá tiež môže rozhodnúť.
Mení sa však výkon moci podľa rozloženia citového podfarbenia, ktoré ju konštituuje? Mení sa dopad politiky na život každého jedného z nás podľa obrazu, ktorý si voľbou zodpovedajúceho kandidáta o vlastných motiváciách, predstavách a túžbach vytvárajú voliči?
