Oficiálne francúzska armáda chytala teroristov. V skutočnosti viedla špinavú vojnu, ktorá francúzsku spoločnosť traumatizuje dodnes.
Európa teda veľmi dobre vie, že vojna proti teroru je podfuk. Je to heslo na bojovom prápore amerického politického vedenia, ktoré je presvedčené, že na svete už niet mocnosti, ktorá by bola schopná postaviť sa Amerike na vojenskom poli. Z perspektívy Pentagónu sa totiž akékoľvek vojny s americkou účasťou nutne stávajú asymetrickými. Povedané v duchu hovorcu hnutia Hamas Abdelaziza Rantisiho: zoči voči bojovým lietadlám F-16 je samovražedný atentátnik len mimoriadne účinnou protizbraňou.
Zahraničná politika Dzurindovho kabinetu vtiahla Slovenskú republiku do závesu amerického ťaženia na Strednom Východe. Slovenská verejnosť dosiaľ do dôsledkov nedomyslela, čo to znamená. Slovenská armáda sa po druhý krát v dejinách podieľa na vojenskej agresii a následnej okupácii suverénnej krajiny. Odhliadnuc od úvah o morálnej spoluzodpovednosti nás všetkých za všetko to zlo, čo v rámci asymetrických vojen nutne vzniká (bezprávie, mučenie, civilé obete), otázny je predovšetkým politický zmysel našej spoluúčasti na chaose medzi Tigrisom a Eufratom.
Západoeurópski diplomati hlásia, že krajina stojí na prahu občianskej vojny. Armáda, ktorá sa tak záhadne ľahko rozplynula pred postupujúcimi americko-britskými jednotkami, zo sebou nechala zmiznúť aj celý arzenál zbraní. Američanom sa dosiaľ nepodarilo zabezpečiť ani iracko-sýrsku hranicu, ani nedotknuteľnosť ropovodov.
Šiíti, teda zhruba dve tretiny obyvateľstva, očakávajú, že získajú moc „demokraticky“, 15 decembra. Sú odhodlaní zmietnuť z cesty kohokoľvek, kto by im chcel zabrániť v nastolení islamistického štátneho zriadenia. Sunniti sa cítia právom ohrození, a vedia že ich jediná šanca na udržanie sa pri moci je znovuzavedenie diktatúry. Kurdi chcú samostatnosť a kontrolu nad ropnými poľami pri Mosule a Kirkúku, a teda rozbitie Iraku. Kresťania utekajú kade ľahšie. No a popritom sa Irak stáva Eldorádom pre najrôznejších hrdlorezov a islamistických fanatikov z celého sveta, ktorých médiá zvykli zaraďovať pod značku Al-Kajdá, a ktorí začali destabilizovať Jordánsko.
Islamizácia Iraku pod šiítskym vedením by posilnila Irán, a bezprostredne ohrozila Izrael – zatiaľ jedinú jadrovú veľmoc v regióne. Znovuzavedenie diktatúry pod sunnitským vedením by bolo totálnym fiaskom Bushovej administratívy. Samostatnosť Kurdov by vyprovokovala nekompromisnú reakciu Turecka, s nedoziernými následkami.
Túto vojnu nie je možné vyhrať. Čo sme v nej vlastne chceli dosiahnuť? Čo sme dosiahli? Čo sme akoby mimochodom spustili? Možno odôvednene pochybovať o tom, že naše Ministerstvo Zahraničných Vecí čo i len tuší odpovede na tieto zásadné otázky. O vrchnom veliteľovi našich ozbrojených síl už ani nehovoriac. Hlavne nech len naši vojaci ďalej zbierajú skúsenosti, peniaze a vyznamenania, aspoň kým to tam nevybuchne – to je asi celý zmysel našej súčasnej zahraničnej politiky na Strednom Východe.
