Miška je adoptované dieťa. Jej rodičmi sú inteligentní a vážení ľudia - obaja majú vysokoškolské vzdelanie. Asi aj preto sa odvážili postaviť voči predsudkom a zobrať si za svoje rómske dievčatko. Dokázali to, čomu väčšina ľudí neverí. Že všetky deti majú rovnakú východiskovú pozíciu a takmer rovnakú šancu stať sa dobrými a úspešnými. Čo z nich raz v živote bude, o tom sa rozhoduje neskôr. Až počas ich cesty k dospelosti.
Miška mala šťastie. Celý svoj život mala pri sebe milujúcich, inteligentných a rozvážnych ľudí, ktorí si vážia dar, čo dostali. Byť rodičmi. Naučili ju všetkým dôležitým veciam, ktoré mladá dievčina potrebuje do života. No predovšetkým jednu zásadnú vec. Nespoliehať sa na pomoc, podporu a dobročinnosť spoločnosti. Už od malička jej vštepovali do hlavy to, čím by sa mali riadiť všetci ľudia - bez rozdielu rasy. Že o všetko sa treba zaslúžiť, že bez snahy a bez práce sa v živote nedá nič dosiahnuť.
Ešte s jednou vecou jej počas celého detstva museli rodičia pomáhať. Chrániť ju pred všetkými útokmi, súvisiacimi s jej pôvodom.
Miška je dôkazom toho, že aj keď pochádza z prostredia, ktorému väčšina občanov nefandí, aj tak dokáže byť lepšia, šikovnejšia a cieľavedomejšia ako mnoho jej rovesníkov. Počula som, že už chodí na strednú školu a že sa jej tam darí. Vraj už má aj zopár priateľov medzi svojimi spolužiakmi. Je to zvláštne, no rasistami dokážu byť aj malé deti. Až keď vyrastú, až potom pochopia, že hodnota človeka je v inom, nie v jeho pôvode.
Som rada, že som Mišku stretla. Aj tomu, že sa jej darí. Bodaj by všetky deti - nielen tie čiernooké - mali rovnaké šťastie ako ona.
Nezvyčajná
Kráčala som po ulici za tou dievčinou už dobrú chvíľku. Bola vysoká a štíhla, jej chôdza bola svižná, no elegantná. Všimla som si, že je dobre oblečená a aj to, že je na nej niečo nezvyčajné. Aj iní si to všimli, nielen ja. Podchvíľou sa za ňou niekto obzrel. Čosi ma nabádalo pridať a pozrieť sa jej do tváre. Zistiť, čo je na tej dievčine také zaujímavé. Predĺžila som krok a zrýchlila. Keď som už bola na jej úrovni, pozrela na mňa. Hneď som ju spoznala. Mišku, čiernookú dievčinu z neďalekej stajne. Kedysi dávno sa tam chodievala starať o jedného koníka. Vtedy to bol pravdepodobne jej jediný priateľ. Väčšina detí od nej bočila. Zdala sa im zvláštna, bola iná ako ony. Tichá, pracovitá a utiahnutá. A ešte niečo. Miška - dievčina rómskeho pôvodu - bola už vtedy mimoriadne rozumná a bystrá.
