Ticho, tma, mesiac, hviezdy, ale aj zvuk prírody vytvárajú nádhernú nočnú atmosféru. A myslím si, že človek by si mal raz začas sadnúť k ohňu, pozrieť sa na nočnú oblohu a spustiť svoju fantáziu. Žijeme v informačnej spoločnosti, kde na nás vplýva veľa informácii, stres, vždy niečo nestíhame a toho s kým sa rozprávame iba letmo počúvame. Večer máme v hlave zmätok a všetky tie veci nazbierané cez deň sa nám potrebujú utriasť a možno celý mozog potrebuje vypnúť.
Mne vždy pomáhalo sadnúť si k ohňu a pozorovať nočnú oblohu. Dokonca pozorovanie oblohy má úplne kompletný program a aj pravidlá. Nechápete? Ani ja celkom. Zahľadím sa na mesiac pustím svojhu fantáziu a pri každom prasknutí dreva sa zastavím nad myšlienkou, kotrá mi práve prebehla hlavou. Pri každom páde hviezdy okamžite zruším moje zamýšlanie a začnem v duchu prosiť Boha, Mesiac, hviezdy, či čokoľvek iné za tých ktorí trpia, ktorí sú ťažko chorý niekde v Afrike, sami nevediac, kde sa nachádzajú a prečo si osud vybral práve ich. Je to chvíľa kedy som duchom s nimi a posielam im oblohou moje štastie, úsmev a radosť. Keď mi začína byť zima rozmýšľam o tom, že ľudia sa vzájomne potrebujú, pomáhajú si a keď je niekomu zima, zohrejú sa - premňa je v tom symbolika.
Každú noc strávenú pozorovaním hviezd rozmýšľam o motivácii. Snažím nakopnúť seba, aby som ďalší deň podal lepší výkon a aby som pri ďalšom pozorovaní si zas mohol určiť vyšší cieľ. Nieje to ľahké ale pri hviezdach sa to jednoznačne dá. Preto odporúčam vyraziť si niekedy ďaleko od mesta a pozreť sa nielen predseba, či pod svoje nohy, ale aj tam hore nad nás.
