Keď som večer cestoval autobusom, sediac pri predných dverách, na zastávke sa otvorili dvere. No to je prirodzené, ale oni sa hneď zatvorili rovno pred nosom obrysu postavy. Nasledovalo búchanie na dvere preveliké a mrmlanie vodica "No už len teba zoberiem". Pred zatvorenými dverami stál bezdomovec v špinavej vetrovke, s fľašou čuča v ruke. Do vodiča sa ale oborila pani, zjavne prudko sociálne cítiaca. "Ako to že toho pána nechcete zobrať?" vravela zvýšeným hlasom, nevidiac dobre čo pred dverami stojí. Vodič sa snažil vysvetliť že môže vylúčiť z prepravy kreatúry ktoré by správaním, alebo zápachom mohli obťažovať ostatných cestujúcich, ale pani sa nedala. Aj sťažovať sa chcela, načo vodič zahlásil "a šak mne je to jedno, mne tu smrdieť nebude" a otvoril dvere. Nastúpil pokus o človeka v rannom štádiu, páchnuci, špinavý v nohaviciach cvrknuté a s neprítomným pohľadom. A na moje pobavenie neomylne zamieril k pani, sadol si vedľa nej a a snažil sa jej niečo povedať. Asi poďakovať. Bohužiaľ vďaka lacnej liehovine už šifroval. Pani bola z toho dosť hysterická a dožadovala sa aby išiel páchnuť inde. Rovnako zvýšeným hlasom, ako keď za neho orodovala. Veľmi to nepomohlo, pretože bezdomovec vďaka teplu začal zaspávať a pomaly sa sunul na pani. Hystéria sociálnej panej začala naberať na obrátkach a dožadovala sa pomoci od ostatných cestujúcich. Musím povedať že dosť márne, väčšina sa bavila. Nakoniec sa pani na nasledujúcej zastávke vymanila spod spiaceho bezdomovca a s krikom "no toto už presahuje všetko, takéto špiny špinavé v autobuse voziť" vystúpila.
Čo vlastne tým chcem povedať? Vlastne ani nič. Možno za dobrotu na žebrotu, alebo ako rýchlo sa môže pocit spolupatričnosti k človeku zmeniť úplne naopak. Tiež s tým bojujem, keď vidím niektoré kreatúry. Človek by aj pomohol, ale možno oni nechcú. Nie som veľký odborník na sociálnu prácu, ale mám dojem že bezdomovci môžu prespať v útulkoch, vysprchovať sa, najesť sa a vyprať si šaty. Jedinou podmienkou je prísť triezvy. To však býva hlavným dôvodom prečo sú podaktorí v takom stave v akom sú.
A neplatí to len pre bezdomovcov, tých zasa až tak veľa nie je. Ale keď vidím, ako žijú rómovia na východe, v chatrčiach načierno postavených na cudzích pozemkoch, ako rabujú kde sa dá a keď vidím fetujúce rómske deti okrádajúce babičky, vravím si že sa niekde stala chyba. Nechcem rozlišovať podľa farby pleti, všetci sú to ľudia. To by bolo rasistické. Ale ak sa niekto odmieta zaradiť do spoločnosti prečo ho tam nasilu ťahať? Prečo niektoré vrstvy spoločnosti nemusia dodržiavať zákony ktoré platia pre ostatných? Ak rovnaký meter, v tom prípade ale vo všetkom. Pretože za chvíľu by sa nám to mohlo vypomstiť. Nielen tým, že za chvíľu by mali rómovia tvoriť až desatinu obyvateľstva u nás. V pohode, veď nech sú, ale nech sa nesnažia od spoločnosti iba brať. Treba aj dávať. A dodržiavať nielen zákony ktoré platia pre všetkých, bez rozdielu farby pleti, ale aj zaužívané zvyklosti. Ono by sa to mohlo neprispôsobivým raz vrátiť, snáď už len tým, že spomínaná pani určite stratila hodne zo svojho sociálneho cítenia.
Neodpustím si na záver vzdať hold všetkým bezdomovcom, ktorí bohužiaľ ostali z nejakého dôvodu na ulici, ale nestratili sebaúctu. Stať sa to môže každéhu. Taktiež rómom, ktorí sú súčasťou a platnou súčasťou spoločnosti. K tým ostatným mi zostáva len mať zmiešané pocity.
