Stále si hovorím, že ma už v tejto krajine nič neprekvapí. A predsa. Vždy znovu a znovu sa to podarí. Ako naposledy správou o asanácii domu na Luníku IX. To by v zásade bolo v poriadku, keď odtiaľ vidím zábery, mali by to asanovať plošne. Alebo tam začať vyvážať mestské smeti a prestať sa tváriť že to nie je smetisko.
Vždy som túžil po lietaní, tak ako snáď každý chlap (alebo aj ženy že by boli rovnako postihnuté?). Možno ani nie fyzicky byť vo vzduchu, ale skôr pilotovať. Väčšinou to ale skončilo pozeraním do výkladu a sľubmi sám sebe, veď raz, keď bude viac času.
Keď sa robili protesty proti skládke v Pezinku, zúčastňoval som sa. Aj rúšku som si na námestí naťahoval. Bola síce malá šanca že zdravý rozum porazí peniaze, ale dúfal som. Ako sa zdá podľa posledných udalostí nepomohlo nič. A teraz sa na obyvateľov tohoto regiónu s fučaním a smradom valí ďalšia lahôdka. Spaľovňa odpadu v Šenkviciach. Rovno uprostred kraja viníc a v husto obývanom regióne. Spaľovňa sa dá postaviť kdekoľvek, ale vinič proste inde rásť nebude.
Zajtra nám dávajú film Tmavomodrý svět. A ja sa teším. Teším sa preto, lebo je to morálna obžaloba zločinov komunizmu, aj keď len v prenesenom význame. A okrem toho krásny príbeh.
Tak do Senca sa už z Bratislavy jazdí v troch prúdoch. No hurá. Máme tu však problém, o ktorom všetci vedeli, a napriek tomu ho zatiaľ nijako neriešili. Dôvodia tým, že ide o dočasné riešenie. Dočasné? Až kým tam nepríde niekto o život?
Niekedy mám pocit že v tejto krajine jestvuje taká obrátená xenofóbia. Ak si obyvatelia obce po riadnom schválení na zastupiteľstve postavia múr, tak je to rasizmus a treba to odsúdiť. Nechápem čo je na tom rasistické. Navyše, nemá náhodou múr dve strany? Je to proste múr proti zlodejom, či už je to z jednej, alebo druhej strany. Ale trafená hus vždy zagága.
