Quo vadis ( kam speje) slovenské poľnohospodárstvo ?
Každé 4 roky v predvolebnom období sú voliči prekvapení zvýšeným záujmom politikov o potravinovú sebestačnosť Slovenska. Predvolebné prísľuby politických strán vytvárajú z politikov dojem špičkových odborníkov, ktorým záleží na zdravej výžive ľudí, rozvoji agro – potravinárskeho sektoru a na skutočnej kvalite každého článku potravinového reťazca.
Aká je však realita?
Slovenské poľnohospodárstvo už 25 rokov s dátumom 1.1. vstupuje do ďalšieho roku svojho plánovaného a riadeného úpadku a tento úpadok nezastavili žiadne z doterajších volieb, ani žiadna z doterajších strán a vlád.
Preto aj dnešné predvolebné sľuby dlhoročných politických strán o tom, ako bude vyzerať poľnohospodárstvo o 4 roky , vyznievajú z úst všetkých doterajších politikov skôr komický ako seriózne.
Čo je príčinou a aké dôsledky má politika riadeného úpadku poľnohospodárstva:
Skutočný nezáujem zodpovedných za rezort pôdohospodárstva.
Ministerstvo pôdohospodárstva a štatistický úrad v spolupráci s ďalšími inštitúciami, každý rok vyhodnocujú aktuálnu situáciu v rezorte a porovnávajú výsledky so stavom za predchádzajúce roky. Súčasne pripravujú obsiahly výhľad na najbližšie obdobie. Múdri ľudia, ktorí riadia tento štát tieto dokumenty podpisujú a veselo bez kúska hanby ich zverejňujú na svojich portáloch. Veď prečo nie ? – koaliční a rovnako aj opoziční poslanci a ani média krátko po voľbách tejto oblasti už nevenujú takmer žiadnu pozornosť. A namiesto toho, aby vlády riešili každoročný prepad poľnohospodárskej výroby, jej prepadajúceho podielu na HDP a klesajúcej zamestnanosti v rezorte, tak v rámci budovateľského nadšenia typického pre 50 a 60 roky minulého storočia, postavili nám stovky marketov a obchodných centier. Občania sa tešili z pripravovaných cenových akcii a naše potravinárstvo a poľnohospodárstvo pomaly, ale isto padalo do kolien.
Výsledok :
Slovensko sa stalo odpadkovým potravinovým košom poľnohospodársky vyspelých štátov, so záporným saldom zahraničného obchodu v rezorte pôdohospodárstva vo výške viac ako 1 miliardy EUR a s menej ako 40% zastúpením našich výrobkov na pultoch predajní.
Vývoj zamestnanosti v poľnohospodárstve :
Rok 1989 počet pracovníkov 350 000 17% z celkového počtu pracovných miest
Rok 1993 počet pracovníkov 203 000
Rok 2015 Počet pracovníkov 51 500 2,2 % z celkového počtu pracovných miest
Podiel poľnohospodárstva na HDP
Rok 1989 10,7%
Rok 1995 5,1%
Rok 2000 4,5%
Rok 2014 3,0%
Rok 2015 2,9%
Počet zamestnancov v poľnohospodárstve na 100 ha p.p. (poľnohospodárskej pôdy)
1989 14,70 zamestnancov na 100 ha p.p.
1995 5,88 zamestnancov na 100 ha p.p
2010 3,00 zamestnancov na 100 ha p.p
2014 2,86 zamestnancov na 100 ha p.p
Priemer EU je 5,65 čiže je 2 násobný v porovnaní so stavom na Slovensku
Potravinársky priemysel:
Podiel výroby potravín, nápojov a tabakových výrobkov na HDP SR je na úrovni 1,7%
Potravinárstvo zamestnávalo v roku 2015 cca 46 000 pracovníkov s podielom cca 1,93%., z pôvodných takmer 100 000.
Podiel Slovenských potravín na pultoch predajní:
Rok 1989 podiel na domácom trhu 98,5%
Rok 2011 podiel na domácom trhu 50%
Rok 2015 podiel na domácom trhu pod 40%
Podiel domácich potravín na pultoch v susedných štátoch je : v Poľsku 85 %, v ČR viac ako 72 % a v Maďarsku viac ako 71 %
Zahranično – obchodná bilancia v obchode agrokomoditami a potravinami dosiahla v roku 2014 historické záporne saldo viac ako 1 mld. EUR
B. Strata vzťahu a väzieb k pôde.
Narušený vzťah a väzby k pôde z pohľadu súčasného stavu slovenského poľnohospodárstva a potravinárskej výroby možno oživiť iba tak, že ukážeme skutočným vlastníkom pôdy, že aj ten malý kus zeme, ktorý vlastnia je ekonomický zaujímavý výrobný prostriedok, ktorý pri správnej vedenej poľnohospodárskej politike uživí kompletne aj celé farmárske rodiny. Každý zodpovedný človek chce uživiť seba, svoje deti a svoju rodinu. Prečo však mladí ľudia musia odchádzať pracovať ako sluhovia a slúžky do bohatých zahraničných rodín, keď môžu byť doma so svojou rodinou a budovať dlhodobo a koncepčne na svojej pôde, na svojej farme niečo pre seba?
Pestovaním pšenice na 10-15 ha určite neuživíme rodinu, ale ak na tej istej výmere budeme pestovať napríklad jahody, maliny, ríbezle, uhorky, alebo marhule, bude naša ekonomika vyzerať úplne ináč. A práve rozvojom pestovania ekonomicky zaujímavých rastlín a plodín, ovocia a zeleniny s vysokou pridanou hodnotou by sme vrátili slovenskému vidieku život a radosť so spracovania pôdy.
V dnešnej situácii by sme asi márne presviedčali agrobarónov, aby sa venovali pestovaniu napr. jahôd, alebo uhoriek. Preto jedinou reálnou alternatívou, ako vrátiť život na vidiek a ako vrátiť vzťah k pôde je výrazne podporovaný regionálny rozvoj a sním rozvoj pestovania a spracovania rastlinných produktov s vysokou pridanou hodnotou. Systém podpory tzv. mladých farmárov do 40. rokov sumou 50 000 EUR, je v našich podmienkach nekoncepčný a viac – menej formálny.
C. Mediálny nezáujem o rezort poľnohospodárstva a potravinársky priemysel.
Z hľadiska médií je poľnohospodárstvo a potravinárstvo nezaujímavé. Mimo pár záberov, keď vládni predstavitelia žmochlajú pšenicu v rukách ako malý prenosný mlyn sa môžete dočítať tak ešte o tom, že zase bolo sucho a že ceny pšenice porastú a ihneď sa hľadajú cesty, ako vytiahnuť ďalšie štátne peniaze pre zdrvených agrobarónov. Nikto však nenapíše, že naša produkcia z hľadiska tvorby cien na svetových trhoch je takmer zanedbateľná . Ešte jeden moment je pre média zaujímavý a to pokiaľ prepukne nejaký potravinový škandál typu posypová soľ, antibiotiká vo výžive hydiny, prípadne mäso kostná múčka vo výžive prasiat.
Malá pozornosť médií však necháva v kľude našich agrobarónov, aby si mohli v pokoji zväčšovať svoje pôdne impéria. Predsa nikto nenapíše v mienkotvorných denníkoch, že v okolitých štátoch kde poľnohospodárstvo funguje, nestojí pôda 2-4 000 EUR za ha, ale 10-20 000 EUR za hektár. Nie je to aj tým, že majitelia médií a akční záujemcovia o pôdu majú niečo spoločné ?
Malá pozornosť médií o systém prideľovania financií z fondov a dotácií necháva v pokoji hlavne tých, ktorí tieto dotácie dostávajú a v nevedomosti tých, ktorí by aj pripravili nejaký projekt, keby boli možnosti patrične publikované a nie iba na webových stránkach z ktorých má problém sa vysomáriť aj skúsený IT- čkár.
Je tu ešte jedna oblasť, ktorá potvrdzuje mediálny nezáujem a to je prenájom pôdy od SPF.
Jedná sa o nehospodárny prenájom štátnych a štátom spravovaných pozemkov. Všetky zmluvy by mali byť pozastavené, opätovne prehodnotené a nanovo uzatvárané, cez verejné výberové konanie, alebo tendre. Keby boli média objektívne, dozvedeli by sme sa koľko a za akých podmienok obhospodarujú pôdu terajší agrobaróni. Štát disponuje takmer 400 000 ha ornej pôdy a prideľuje ju na základe zásady : Z cudzieho krv netečie.
D. Nízka úroveň poznania o situácií v susedných štátoch
Možno keby sa ľudia zamysleli nad tým, že Slovenská republika má minimálne podobné klimatické podmienky ako okolité štáty a táto myšlienka by im napadla v predajni potravín, prišli by k záveru, že asi niečo nie je v poriadku, keď mediálne očierňovane susedné štáty, vďaka dobre mediálne spropagovaným potravinovým kauzám majú vyššie zastúpenie svojich výrobkov na regáli, ako naše, ktoré by mali byť lacnejšie vďaka nízkym mzdám a nízkym dopravným nákladom a hlavne kvalitnejšie. Ale opak je pravdou. Susedné štáty svojou koncepčnou politikou v rámci podpory rozvoja pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dlhoročne rozvíjali jednak úroveň a efektivitu výroby, jednak úroveň a efektivitu pestovania surovín a obchodné možnosti na zahraničných trhoch. A tak kým okolité štáty sa stali uznávanými lídrami v mnohých potravinárskych komoditách a produktoch, my sme sa stali odpadkovým košom všetkého čo sa za cenu zníženej kvality môže lacnejšie vyrobiť a predať.
A tak v minulosti poľnohospodársky úspešná krajina s prebytkovou produkciou, vysokou technologickou úrovňou, bohatá na tradičné poľnohospodárske a potravinárske výrobky sa stala odpadkovým košom zahraničných producentov potravín. Pôda bude o chvíľu v rukách pár osôb (firiem) a my budeme v agro – parkoch za drahé vstupné v rámci povinného vzdelávania žiakov 1-4 ročníka učiť naše deti, ako sa pestuje mrkva, uhorka a paprika, budeme ich učiť o tom, že paradajka vonia a chutí a čerešne majú krásne biele kvety.
A možno na 1. mája bude za vysoké vstupné vyhradený priestor na prvomájový bozk pre zaľúbencov pod kvitnúcou čerešňou.
Aký je z toho záver ?
Možno je ešte čas, aj keď je o 5 minút dvanásť, aby sme zastavili nechutné drancovanie a likvidáciu všetkých tradičných hodnôt spojených s poľnohospodárstvom a potravinárskou výrobou.
Možno je ešte čas na zvrátenie filozofie všetkých doterajších politikov a predchádzajúcich vlád , ktorou sa riadia viac ako 20 rokov, že čo nedopestujeme, to dovezieme, lebo možno o pár rokov budeme dovážať do našich predajní takmer všetko.
5.3.2016 je možno posledná šanca na zmenu
1.2.2016
MVDr. Jaroslav Karahuta
