Pred niekoľkými dňami oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen verejnosti a hlavne poľnohospodárom a potravinárom dôležitú informáciu, že údajne došlo k dohode o medzinárodnej obchodnej zmluve medzi Európskou úniou ( EÚ ) a krajinami patriacimi do juhoamerického bloku Mercosur.
25 rokov trvali rokovania medzi blokom juhoamerických štátov Mercosur a EÚ a všetko nasvedčuje tomu, že budúci rok vďaka ratifikácii tejto dohody členskými štátmi EÚ, to bude strategicky dôležitejší faktor z hľadiska budúcnosti nášho poľnohospodárstva a potravinárstva, ako avizovaný vstup Ukrajiny do EÚ.
Zásadný rozdiel je v tom, že pokiaľ Ukrajina má ešte stále šancu sa vrátiť s rastlinnými komoditami na svoje tradičné zahraničné trhy v oblasti stredného a blízkeho východu a Afriky a aj v prípade započatia prístupových rokovaní, vedia príslušné orgány EÚ dotlačiť ukrajinských poľnohospodárov a potravinárov k pravidlám Spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak v prípade juhoamerických potravín a surovín si môžeme len zbožne priať, aby neprehralo ľudské zdravie pred nízkou cenou importovaných výrobkov z Južnej Ameriky.
Osobne ma veľmi zarazilo stanovisko ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča, ktorý uviedol že : " Slovensko môže z obchodnej dohody Európskej únie s krajinami Mercosur profitovať ".
Očakával by som takéto stanovisko od ministerky hospodárstva Denisy Sakovej , ktorá riadi rezort hospodárstva, kde patrí aj automobilový priemysel, ale určite ostali sklamaní z pozície ministra Takáča slovenskí poľnohospodári a potravinári a skôr očakávali od šéfa rezortu pôdohospodárstva, že sa pridá na stranu Francúzov, Poliakov a Talianov, ktorí jednoznačne vyjadrili svoj nesúhlas s pripravovanou dohodou o bezcolnej zóne medzi EÚ a Mercosur, z dôvodu oprávnených obáv z lacného dovozu hovädzieho mäsa, hydinového mäsa, cukru, medu a kukurice.
Nekontrolovaný dovoz surovín a potravín z Južnej Ameriky prinesie so sebou aj dovoz potravín a surovín s ťažko kontrolovaným obsahom rezíduí pesticídov, herbicídov, insekticídov, ale tiež antibiotík a ďalších antimikrobiálnych látok, ktoré sa vo veľkom a takmer nekontrolovane požívajú v štátoch Južnej Ameriky.
Poľnohospodárstvo EÚ, vďaka recesií európskeho automobilového priemyslu, ktorú spôsobil masívny dovoz aut z Číny a ktorú ešte umocňuje obava z uvalenia dovozných ciel na autá dovážané do USA po tohtoročných prezidentských voľbách, sa postupne dostáva na okraj obchodných záujmov Európskej komisie ( EK ).
EÚ ide podpísať obchodnú dohodu Mercosur, ktorou sa vytvorí najväčšia zóna voľného obchodu ( viac ako 700 mil. obyvateľov) na svete, pričom sa praktický jedná o výmenu aut za potraviny a poľnohospodárskej suroviny.
Európska únia po rokoch experimentovania a prijímania rôznych klimatických a nekoncepčných zelených opatrení v podobe " Green deal ", rôznych dohôd, Smerníc a priamo vykonateľných Nariadení pre všetky členské štáty EÚ, si spôsobila dramatickú stratu konkurencieschopnosti svojich producentov, ktorých veľmi rýchlo, doslova v priebehu niekoľkých rokov, nahradili ekonomicky dravé štáty hlavne z Ázie, čoho dôsledkom bol prepad pozícií EÚ na takmer všetkých svetových trhoch.
Je to smutné, ale za stratou medzinárodných pozícii v poľnohospodárskej produkcii si môže sama EÚ, pretože na jednej strane sa na dennom poriadku zakazuje všetko možné, napr. používanie účinných chemických látok na ochranu rastlín, no a z druhej strane samotná EÚ podporuje produkciu a predaj zakázaných pesticídov do krajín, ktoré vďaka ním výrazne zvýšili svoju produkciu a nahradili tým straty v produkcii v EÚ.
Čo ma ale najviac zaráža je zelený cynizmus zo strany európskych orgánov. Napríklad, podľa údajov nadácie Heinrich Böll smerovali v roku 2018 pesticídy vyrobené v Nemecku, ale neschválené v EÚ, najmä do Južnej Ameriky a tvorili 56,3 % ich exportu. A tých príkladov je veľa.
Niekoľko ďalších príkladov zeleného cynizmu zo strany EK.
V roku 2018 sa z EÚ vyviezlo viac ako 80 000 ton pesticídov, ktorých používanie je v EÚ zakázané
Hlavnými príjemcami pesticídov zakázaných v EÚ, ale vyrábaných na jej území, boli Brazília, Ukrajina a Južná Afrika
Z EÚ boli okrem iných vyvážané aj: neonikotinoidy, chlórpyrifos, atrazín, chlórtalonil a paraquat, u ktorých je prísny zákaz aplikácie v EÚ z titulu ich negatívneho vplyvu na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat.
V potravinách dovážaných z krajín mimo EÚ sa často nachádzajú rezíduá látok zakázaných v EÚ
Až na 27 % prípravkov na ochranu rastlín bežne používaných v Brazílii pri poľnohospodárskej výrobe, platí v celej EÚ absolútny zákaz ich aplikácie v rastlinnej produkcii.
Problém odlesňovania.
V krajinách Mercosur sa výrazne navýšili pestovateľské plochy sóje, kukurice a cukrovej trstiny a okrem výrazného nárastu používania pesticídov dochádza podľa dostupných informácii aj k extrémnemu odlesňovaniu za účelom získania poľnohospodárskej pôdy. Bude zaujímavé sledovať, ako sa vysporiadajú dovozcovia výrobkov, potravín a surovín z Južnej Ameriky s dokladmi a certifikátmi, ktoré budú potvrdzovať, že produkcia danej suroviny, potraviny, alebo výrobok z nich nebol vyprodukovaný na pôde, ktorá vznikla odlesnením lesných pozemkov.
Nariadenie o odlesňovaní bude platiť 31.12.2025 a chcem vyjadriť presvedčenie, že EK nevydá žiadnu výnimku pre dovozcov dreva, výrobkov z dreva, sóje, hovädzieho mäsa a ďalších produktov z bloku Mercosur, ktoré sú obsiahnuté v Nariadení EK o odlesňovaní.
Čo je Mercosur.
Mercosur sú ekonomickou organizáciou založenou v roku 1991.
Medzi jej riadnych členov patria : Argentína, Bolívia (od roku 2024), Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Venezuela (od roku 2012, ale od roku 2016 pozastavená). ).
Pridružené krajiny, ktoré profitujú zo zóny voľného obchodu bez účasti na colnej únii, sú: Čile, Peru, Ekvádor, Kolumbia, Guyana, Surinam.
Pozorovatelia sú: Mexiko a Nový Zéland.
Čiže ak dnes hovoríme o 5 aktívnych členoch juhoamerického bloku Mercosur, tak v krátkej budúcnosti to môžu byť ďalšie štáty, na ktorých sa bude vzťahovať obchodná dohoda o bezcolnej zóne a bezcolnom pohybe tovaru z rôznych častí sveta.
Ako a či vôbec ovplyvní dohoda Mercosur ekonomickú stabilitu a udržateľnosť európskeho a hlavne slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, uvidíme už v najbližších mesiacoch, pokiaľ sa nenájde blokačná väčšina v Európskej rade a v členských štátov EÚ, kde sa musí táto dohoda ešte ratifikovať v národných parlamentoch.
Ak sa nakoniec podarí prelomiť výhrady všetkých oponentov tejto dohody, tak výsledkom budú nielen nepokoje a kríza v európskom poľnohospodárstve, ale hlavne budeme čeliť rizikám dovozu potravín a surovín s výrazne negatívnym vplyvom nielen na ekonomiku vidieka, ale hlavne na ľudské zdravie, lebo v tejto dohode ide v prvom rade o biznis a až potom o zdravie človeka.
MVDr. Jaroslav Karahuta
Bývalý poslanec a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
